Konečne sme frčali v aute ale auto zastalo a ja som nechápala prečo. Veď
na plese ešte nemôžme byť, cesta dodivadla trvá dlhšie tak potom čo?
Stiahla som okienko medzi nami a šoférom a spýtala sa ho
"Dobrý deň,
prepáčte že vyrušujem takto počas jazdy, ale chcem sa opýtať prečo
stojíme?"
On sa len pousmial a ukázal pred seba. Keď som to zbadala skoro
má porazilo. Pred nami bola asi kilometrová kolóna.
" Aha, tak
ďakujem." Poďakovala som šoférovi za odpoveď a zatiahla som okienko naspäť. Fajn takže zase prídeme posledný, ako vždy. Po hodinovom čakaní a
trištvrte hodinovom meškaním sme sa konečne ocitli pred budovou
divadla. Keď sme prišli na ples
vyzeralo to tam nádherne. Predstavte si bál na akom bola popoluška, tak
presne tak to tam vyzeralo. Všade boli kvetiny a hudba vyhrávala na
kilometre. Najprv sme museli absolvovať fotenie na červenom koberci, a
potom sa mohla začať zábavat. Na moje prekvapenie to tam nebolo až také
formálne, všetci síce mali dlhé šaty a obleky no pripadalo mi to inak
ako na obvyklých plesoch. Nebola tam žiadna vážna hudba ani nič podobné.
Hrali tam celosvetovo známe kapely,prominentný speváci a celebrity
tancovali. Sadli sme si ku stolu a počúvali dlhé reči o založení divadlá
a podobné kecy. Zrazu
ohlásili nejakú skupinu One direction a na pódium vyšlo asi päť chalanov
približne môjho veku. Poriadne som si ich poobzerala a nevedela som
prísť na to odkiaľ ich poznám. Ahá jasné veď Amy je do nich úplný
blázon, a keď hovorím blázon, tak myslím doslovne že je blázon, veď kto
by nocoval tri noci pred ich hotelom len aby sa na nich mohol pozrieť?
Keď odspievaly dve pesničky celé divadlo začalo tlieskať. Hneď prišla na
pódium modarátorka znovu začala s nudnou rečou o divadle. Radšej som sa
šla
prevetrať. Pri divadle bola krásna záhrada tak som sa tam rozbehla, no
keď som vychádzala vonku narazila som do
niekoho. Zaostrila zistila som že je to jeden z tých One
direction.
"Prepáč" zamrmlal.
"To je ok, nadávala som pozor, mrzí má
to." povedala som milo.
"Nemusíš sa ospravedlňovať veď sa nič nestalo. A mimochodom som Zayn,
nechceš sa ísť prejsť?"opýtal sa, ale ja som nemohla odpovedať pretože
pohľad do tých jeho čokoládových očí bol pre mňa ako paralizér.
Nakoniec
som zo seba dostala iba chabé "Prečo nie." Spolu sme si to namierili do
záhrady a sadli si na lavičku. Pýtal sa má na všetko a ja som s
radosťou odpovedala, zaujímalo Ho čo robím o
dkiaľ som atď. Ja som o ňom
zase zistila že všetci sú z Británie a boli v x factore spolu s
ostatnými štyroma. Bol veľmi milý a reč nestála ani na sekundu. Mala som
pocit ako keby sme sa poznali už strašne dlho, a nie len pár hodín.
*Ví*
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára