piatok 23. novembra 2012

True love 3

Konečne sme frčali v aute ale auto zastalo a ja som nechápala prečo. Veď na plese ešte nemôžme byť, cesta dodivadla trvá dlhšie tak potom čo? Stiahla som okienko medzi nami a šoférom a spýtala sa ho
"Dobrý deň, prepáčte že vyrušujem takto počas jazdy, ale chcem sa opýtať prečo stojíme?"
 On sa len pousmial a ukázal pred seba. Keď som to zbadala skoro má porazilo. Pred nami bola asi kilometrová kolóna.
 " Aha, tak ďakujem." Poďakovala som šoférovi za odpoveď a zatiahla som okienko naspäť. Fajn takže zase prídeme posledný, ako vždy. Po hodinovom čakaní a trištvrte hodinovom meškaním sme sa konečne ocitli pred budovou divadla. Keď sme prišli na ples vyzeralo to tam nádherne. Predstavte si bál na akom bola popoluška, tak presne tak to tam vyzeralo. Všade boli kvetiny a hudba vyhrávala na kilometre. Najprv sme museli absolvovať fotenie na červenom koberci, a potom sa mohla začať zábavat. Na moje prekvapenie to tam nebolo až také formálne, všetci síce mali dlhé šaty a obleky no pripadalo mi to inak ako na obvyklých plesoch. Nebola tam žiadna vážna hudba ani nič podobné. Hrali tam celosvetovo známe kapely,prominentný speváci a celebrity tancovali. Sadli sme si ku stolu a počúvali dlhé reči o založení divadlá a podobné kecy. Zrazu ohlásili nejakú skupinu One direction a na pódium vyšlo asi päť chalanov približne môjho veku. Poriadne som si ich poobzerala a nevedela som prísť na to odkiaľ ich poznám. Ahá jasné veď Amy je do nich úplný blázon, a keď hovorím blázon, tak myslím doslovne že je blázon, veď kto by nocoval tri noci pred ich hotelom len aby sa na nich mohol pozrieť? Keď odspievaly dve pesničky celé divadlo začalo tlieskať. Hneď prišla na pódium modarátorka znovu začala s nudnou rečou o divadle. Radšej som sa šla prevetrať. Pri divadle bola krásna záhrada tak som sa tam rozbehla, no keď som vychádzala vonku narazila som do niekoho. Zaostrila zistila som že je to jeden z tých One direction.
"Prepáč" zamrmlal.
"To je ok, nadávala som pozor, mrzí má to." povedala som milo.
 "Nemusíš sa ospravedlňovať veď sa nič nestalo. A mimochodom som Zayn, nechceš sa ísť prejsť?"opýtal sa, ale ja som nemohla odpovedať pretože pohľad do tých jeho čokoládových očí bol pre mňa ako paralizér.
Nakoniec som zo seba dostala iba chabé "Prečo nie." Spolu sme si to namierili do záhrady a sadli si na lavičku. Pýtal sa má na všetko a ja som s radosťou odpovedala, zaujímalo Ho čo robím o dkiaľ som atď. Ja som o ňom zase zistila že všetci sú z Británie a boli v x factore spolu s ostatnými štyroma. Bol veľmi milý a reč nestála ani na sekundu. Mala som pocit ako keby sme sa poznali už strašne dlho, a nie len pár hodín. *Ví*

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára