Ach uz sa teším domov. Mám svoju prácu rada no túto noc som vobec nespala. Rozmýšľala som nad svojím životom. Je dobrý, mám šťastie na peniaze, slávu, krásu, len nie na lásku. Mala som veľa vzťahov ktoré trvali maximálne mesiac. Často rozmýšľam čím to je a začínam si myslieť, že chyba je vo mne, dúfam že sa raz nájde princ ktorý bude moje mínusy rešpektovať tak ako môj ocko. Moj otec je spolumajiteľ jednej počítačovej firmy ktorá je slávna na celom svete. je veľmi milý a pozorný, vždy vie čo mi vadí a čo mám rada. Kôli svoje práci nebýva často doma, ale vždy keď je doma snaží sa mi to vynahradiť. Svoju prácu má rád a zárába veľmi veľa. Možno aj vďaka jeho peniazom strieda ženy ako na bežiacom páse. Veď ktorá by nechcela za muža boháča? Jeho priaěľky som nemala rada, boli na mňa milé akurát keď bol ocko doma, inak ma nazývali rozmaznaným dieťaťom, ktoré keď sa rozplače tak dostane všetko po čom túži. Nehovorím že to tak nieje, ale určite niesom rozmaznaná. A čo oni? Sú to len obyčajné zlatokopky, ktoré ocka využívajú len kôli penazom. Už na začiatku som vedela že im nejde o otca ale o peniaze. Ja som chcela v živote niečo viac, nechcela som byť len rozmaznaná dcérenka boháča. Našla so si prácu, ktorá ma baví, vlastne koho by nebavilo prechádzať sa po móle a zárábať pritom ako keby som drela 24 hodín denne?
" Saaly!!!" znova niekto zakričal,
" Ideem" zvreskla som.
Nahodila som umelý úsmev a vyšla som spoza plachty. Vždy keď som na móle tak sa cítim dôležitá, mám rada byť stredobodom pozornosti a táto práca mi to umožnuje. Keď skončila prehliadka šla som domov s vedomým že kedˇ príďem ľahnem si do postele. Cesta nebola dlhá ale ja som sa už tešila ako si poriadne pospým. Bývam v Beverly Hills. Vlastne bývame, kedže nebývam sama, ale s otcom. Beriem to ako keby som bývala sama petože otec nikdy nieje doma. Keď som prišla domov osprchovala som a horúca sprcha mi urobila veľmi dobre. Usušila som sa a ľahla si do postele do postele no keď som už bola v polospánku, zrazu niekto vstúpil.
"Ahoj" povedal otec,
"Ahoj oci!!!" skríkla som keď som ho videla. Nečakala som že bud doma, mal byť v práci.
"Ako si sa dnes mala?" opýtal sa nadšene.
"Fajn, a ty?"
" Mal som veľa práce ale som rád že konečne môžem vidieť svoju princeznú"
"Aha" usmiala som sa.
No keď sme sa zarozprávali zazvonil mu mobil. Jasné veď jemu vždy zvoní mobil. minule keď sme boli v kostole mu tiež zazvonil ale namiesto toho aby to vypol. Skríkol na celý kostol že to musí zodvihnúť. Hanbila som sa ako pes. Keď vyšiel von, staré dámi v kostole si začali pošuškávať a vrhali tie najohavnejšie pohľady priamo na mňa. Na toto som bola zvyknutá on namiesto toho aby sa so mnou musel rozprávať vyberie peniaze a povie: Zlato prepáč nestíham, choď si kúpiť niečo na seba. AAch bože ako veľmi som chcela mať normálnu rodinu, ale vedela som že to nejde.
SALLY
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára