True love 2

Keď som vstala našla som na stole lístok na ktorom bolo: Dobré ránko, dúfam že si sa vyspala. Na stole v obálke máš moju kreditku. Chod si kúpiť šaty na večer. OCKO

Keď som to dočítala skoro som spadla zo stoličky. Ja som totiž zabudla že dnes je ten charitatívny ples. Asi ma porazí, idem na najdôležitejší ples aký môže byť a ja naň zabudnem. Ach čo budem robiť?... Chytila ma panika, nemala som nič nachystané. Začala som pobehovať hore-dole, ale aj tak mi to vôbec nepomohlo. Až keď  som zakopla a zletela zo schodov som sa spamätala som sa. Keď som sa upokojila tak som si zaumienila že budem večer najkrajšia, či to stíham, a či nie. Nevadí musím si pohnúť a kúpiť všetko čo treba aby som vyzerala večer ako človek. Nechcelo sa mi ísť na nákupy samej a navyše bez poradcu, tak som zavolala Amy či by nešla so mnou. Je to moja BFF, poznáme sa už straaašne dlho. Vytočila som číslo a čakala...

"Ahoooj Sally! Ako sa maš?"

"Ahoj, mam sa fajn. Chcem sa opytať či by si so mnou nešla vybrať šaty na ten ples o ktorom som ti hovorila..."

"Jasné, veď kto by ti potom poradil?"

" Ok tak sa stretneme pri fontáne o 11. OK?"

"Jasnee, už sa chystám."

Pre toto som ju mala rada, je straašne milá a vždy keď potrebjem poradiť alebo pomôcť, stojí pri mne a vo všetkom ma podporí. Keď som sa obliekla, dala som si jemnú linku, špirálu, trocha make-upu, prečesala som si vlasy, spravila som si drdol a išla som na vec. Mala som na sebe zelené tielko, biele kraťasy, zelené vansy a k tomu som doladila pár doplnkov ako biely náramok, náušnice a na hlavu som si dala slnečné okuliare. Keď som bola oblečená, nahádzala som si do tašky peňaženku, mobil a ockovu kreditku, veď keď mi ju už dal tak ju nenechám na stole nie? :D

 Nasadla som do auta a frčala som popri slnečnom Malibu. Keď som vošla do mesta, bolo toľko ľudí že nájsť mojú milovánú kamarátku bolo takmer nemožné. Poriadne som sa porozhliadla ale nevidela som nič, trocha som sa zľakla, ale keď som videla blonďavé vlasy mojej lásky, hneď sa mi uľavilo a rozbehla som sa k nej. 

Najprv sme šli na obed a potom vyberať šaty. Prešli sme pár butikov ale nič ma neupútalo. Ja som potrebovala slušné dlhé šaty. Už som to vzdávala, keď som zbadala obrovský obchod na konci ulice so spoločenskými šatami. Keď som vošla, cítila som sa ako v rozprávke. Na nič som nečakala a pustila sa do prehrabovania vešiakov. Hneď som si našla šaty ktoré boli dokonalé. Rúžové, dlhé a mali nádherne nariasenú sukńu. Presne to som potrebovala. Dnes večer chcem byť princezná. Vošla som do kabínky a obliekla si šaty. V momente keď som sa zbaala v zrkadle, nemohla som uveriť ako mohli vynájsť také úžasné šaty. Samozrejme že si ich vezmem.

 Zaplatila som a potom sme sa ešte s Amy prechádzali až kým som si neuvedomila koľko je hodín. Musela som sa ponáhľať pretože som si ešte chcela spraviť vlasy a namaľovať sa tak, aby som bola aspoň spolovice krásna ako tie šaty. Rozlúčila som sa s Amy a pobrala sa domov. Hneď keď som prišla, pustila som sa do práce. Umyla som si hlavu a nechala som si vlasy rozpustené aby sa mi vytvorili kučierky. Potom som si dala len jemný make-up a marhuľový lesk. Nakoniec som si ešte zbalila  veci do kabelky zišla som dole. Otec ma už čakal. Keď ma zbadal tak otvoril ústa a nepovedal ani slovo. Ja som sa len zasmiala a ťahala som ho do bielej limuzíny.

 

Sallyn úbor do mesta

Amy

Šaty

( neviem kto je to dievča, ale nevšímajte si ju)

*Ví*