Kiss The Rain... 7.

Už som sa nezvládla pozerať, ako moja mamina sedí v mojej izbe na posteli a s prázdnymi očami pozerá do prázdna a pomaly ju opúšťa život. Ocko k nej chodí so strachom a snaží sa do nej naliať aspoň kúsok pitia alebo ju prehovoriť, aby zase začala jesť. Nie, ona nereaguje vôbec na nič. Len tu sedí a narieka vo vnútri. Moj ocko je zúfalý a plánuje, že oboch zapíše k psychológovi, pretože ani jeden to nezvláda.
Nechcela som sa, nie nemohla som sa pozerať, ako si ničia život. A za všetko môžem iba iba ja! Keby som urobila tú hlúpu skúšku, nemusela by som teraz byť tu!!!! Alebo by som sa aspoň nepohádala s rodičmi kvôli tomu!!! Prečo sa to stalo?! Veď, začo ma trestáte?! Ja som nespravila skoro nič zlé a toto mám za odmenu?!? Toľko zabijakov, lupičov a oveľa horšich ľudí pobehuje po svete a ich nikto netrestá tak ako mňa!!!! Oni sa nemusia pozerať na rodinu, ktorá sa trápi kvôli ním, lebo ich to netrápi!!! Presne tak!! Sú to ľudia, ktorí nemajú srdcia a ak áno, sú to srdcia z kameňa, ktorémajú postavené hranicu pred láskou. Nevedia, čo je to cit...
V tejto chvíli by som po tom túžila aj ja... Nič necítiť. Jednoducho sa nestarať a netrápiť nad vecami, ktoré nedajú spať živím... Len zostať oddychovať naveky...
Poslednýkrát som sa pozrela na moju trápiacu maminu a na ustarosteného ocka. Pousmiala som sa na nich, pretože ja si ich budem pamätať ako usmievajúcich ľudí plných života, ktorý majú dcéru ďaleko za oceánom. Každý deň si volajú a smejú sa spolu. Radujú sa z jej úspechov v škole, ktoré sú základom jej úžasnej budúcnosti. Budúcnosti, ktorá bude vo svete ľudí.
So slzami po lícach som opustila dom a smerovala som na miesto, ktoré som mala v živote najradšej. Bolo to opustené miesto v parku s jednou lavičkou. Sadla som si na ňu alebo skôr snažila som si sadnúť, lebo vždy som sa prepadla.
Vzdala som sa. Presne tak. Ja Bethany Raiwands som sa vzdala! Už sa nebudem tváriť, že som živá a môžem robiť veci, ako predtým! Nie, budem sa chovať ako mŕtva, lebo ňou som!! ""Lebo som mŕtva!" skríkla som nahlas a spustili sa mi slzy. Počuť to, bolo ešte horšie ako si to myslieť.
Ako doznel môj krik, spustil sa dážď. Padala kvapka za kvapkou a udierali na hmotné predmety. Obzerala som sa dookola, keď zrazu som na sebe pocítila niečo mokré a studené. Prstom som si prešla som danom mieste a bola to kvapka dažďu.! Dážď sa ma dotýkal a bolo to neuveriteľné! Cítila som ho všade na mojom tele a rozplývala som sa v ňom.
"Bethany?!" ozvalo sa spoza mňa. Neverila som, že budem počuť ešte niekedy, že ma niekto priamo osloví. Otočila som sa a tam stála Lorry! Moja najlepšia kamarátka...
" Si... Si to ty?" ruku mala na čele, približovala sa ku mne s prižmúrenými očami
" Ty.... Ty ma vidíš?" spýtala som sa prekvapene so slzami v očiach že ju vidím
" No ne! Vieš ja som blázon ktorý práve ušiel zo psychiatrie..." povedala ironicky a prevrátila očami
" Počkať. Ty si nevidela televízne noviny?"
" Si robíš prdel že? Ja že by som pozerala noviny...."
" Ale... Ale bola tam dosť dôležitá informácia..." sklopila som zrak a slzám som nechala voľný priebeh
" Ale prosím ťa! Čo mohlo už len v správach byť dôležité...." prešla okolo mňa a sadla si na lavičku. Chvíľu na mňa pozerala a potom potľapkala miesto na lavičke vedľa seba.
" Ja.... Nemôžem...." plakala som ďalej
" Prečo by si nemohla.... Šak tu si normálne sadni a seď.... Veď je to NAŠA lavička..." našpúlila zamračene pery
" Ani nevieš ako veľmi rada by som si sadla na NAŠU lavičku..."
" No tak faaaaajn!" postavila sa. "Povieš mi čo bolo v tých správach také dôležité?" prevrátila očami
" No ako vidíš som naspäť v Londýne... Ale nie som ja ako ja...."
" Čo?!" žmúrila očami lebo kvapky dažďa jej neprestajne padali do očí
" Lietadlo z Forks včera havarovalo a nikto zo 150 pasažierov neprežil..." rozplakala som sa ešte viac
" Áha.... Takže to znamená že..... Nie neviem čo to znamená...." smiala sa
" Lorry!!! Ja som bola v tom lietadle!" začala som kričať lebo ma hnevalo že to neberie vážne
" Počkaj! Ty si akože... Akože..."
" Áno! Áno Lorry kľudne to povedz nahlas! Som mŕtva!"
" Čože?!" stála tam s otvorenými ústami
" Áno... A ani ja nerozumiem tomu, ako to že ma vidíš..."
" Ou...." nejak zbledla a pre istotu si sadla. Na takéto chovanie som u nej nebola zvyknutá. Stále sa usmievala. Ešte aj keď bola smutná a plakala aj vtedy sa to zmenilo na mega výbuch smiechu...
" Si v poriadku?" čupla som si k jej nohám
" Ja... Ja neviem ako sa mám cítiť.... Moja najlepšia kamoška je mŕtva.... A ja ju vidím...." krútila hlavou
" Prosím ťa ja len nechcem aby si o tebe ľudia niečo mysleli. Nikomu to nehovor. Prosím. Ani Williamovi...."
" Ale! Ale! Ja mu hovorím všetko!!!"
" Toto mu povedať nemôžeš. Bolo by to až príliž divné...."
" Tak fajn...."
.........








Tam ta da daaaaa! :D ozvala som sa :D áno žijem ak vás to zaujíma :D fakt baby prepáčte že až tak neskoro pridávam časť.... :/ :3
zase 5+ komentov na ďalšiu ľúbim vás :**** ~Domi~

Kiss The Rain... 6.

Keďže dlhšiu dobu neodpovedal, ozval som sa znova.
" Louis? Čo sa stalo? Si v poriadku?" pozrel sa na mňa a mal červené oči. Zľakol som sa.
" El.. El... Ona letela do Ameriky...." rozplakal sa ešte viac. Sadol som si k nemu. Nechápal som. Veď keď El letela do Ameriky tak prečo tu plače? Veď smútok zo vzdialenosti od seba prekonávajú úplne v pohode...
" Ty si nevidel správy?!" oprel si hlavu o moje rameno a plakal ďalej.
" Nooo... Videl... Ale veď El..."
" Čo ona?! Čo?! Nevidel si?! Nikto zo 150 pasažierov neprežil!"
" Louis. Ale veď El..." nenechal ma dokončiť vetu. Furt mi skákal do reči
" Nie Niall!! Ona tu už nie je!!! Odišla! Spolu s ďalšími 149 ľuďmi z tohto sveta!"
" Louis! Aspoň ma nechaj dokončiť vetu!!" zvýšil som aj ja hlas. On sa na mňa bezslovne pozrel a pozorne počúval.
" Po 1. Eleanor letela DO Ameriky, po 2. to lietadlo havarovalo po ceste Z Ameriky. Po 3. v tom lietadle išla iba jedna osoba, ktorú poznáme...." povzbudene som ho pobúchal po chrbte, lebo som videl, že sa začal tváriť zahanbene.
" Nikomu ani slovo!" zasmial sa Louis
" Nikomu brácho!" žmurkol som naňho
" A prečo mi potom El nedvíha telefón?"
" No asi prečo?! Veď je v lietadle...." pretočil som očami
" Presvedčivý dôvod..." uznal Louis
Zbehli sme s Louisom dole, naspäť k ostatným.
" Chalani! Už viem, odkiaľ tú Bethany poznáme!" pribehol ku nám Zayn rýchlosťou svetla
" Odkiaľ?" zaujímal som sa, zatiaľ čo si Louis urobil pelech pri Harrym.
" No, pamätáš si, keď sme boli na oslave Eliných 19-tich? Tak tam mala sesternice a bratrancov a všetkých... No a Beth je jedna z jej sesterníc...." (prosím neriešte či je to pravda alebo nie :D) triasol so mnou ako so zabaleným darčekom
" To vážne?! To je ona?!" neveril som
" Áno! Fakt! Je to ona."
" Aha.... A na to si prišiel ako sám..."
" Nooo... Hej.." zaškeril sa
" Nie! To teda nie!" ozval sa Liam
" Okay. Tak teda Liam na to prišiel.... S mojou pomocou." uznal Zayn
Namiesto toho, aby som sa tam s nimi rozprával na túto tému, som ju zmenil.
" Ozval sa vám už niekto že kedy bude pohreb?"
Všetci zvážneli...
" Nie... Prečo?" pýtal sa Liam
" Ja len tak. Mal som ju rád.... Ako kamarátku samozrejme." zasmial som sa takým smiechom, že iba akože... Sadol som si k Liamovi na gauč a spolu sme všetci pozerali telku. Teda oni pozerali... Ja som premýšľal nad niečim iným.......






Joooj holky. Mne je to tak ľúto že je táto časť taká krátka... A o ničom.... :/ fakt sorry :/
Cez sobotu neviem či pridám niečo lebo sme vo viedni a tak... V nedelu by som mala pridat :3
~Domi~

Kiss The Rain... 5.

Pohľad Niall:
"Chalaniiiii!!!" kričal Zayn z obývačky. "Idúúúú správyyyy!!!"
Vybral som si ešte z kuchyne niečo na chrústanie a vrátil som sa do obývačky, kde už sedeli všetci štyria vykotení na sedačke. Sadol som si do voľného kresla a otvoril som si čipsy.
V ten moment to bolo, akoby som stál na námestí plnom holubov so zrnami a tie holuby ich okamžite zaregistrovali a vrhli sa na mňa. Takto si predstavujem lepšiu verziu toho, čo sa stalo s mojimi čípsami... :/
Skoro mi neostalo nič! Bolo to nesmierne príšerné!!! Bol som taký hladný a chcel som si dať niečo na 2. olovrant a už nemám nič! Všetci boli totiž leniví ísť si po vlastné jedlo a museli sa hodiť práve na to moje?!?! Oni si neuvedomujú, zme musím jesť viackrát do dňa?! Toto bol iba asi 5 raz...
Nesmierne som sa rozzúril. Prudko som vstal a držal som si svoje zvyšky čipsov pevne v ruke, aby mi už ani vzduch nezobral čo len vôňu. "Kurva! Chalani! To boli moje posledné čipsy v domeeee!!!!!! Už nemám, čo jesť!!! Teraz musím hľadať niečolepšie pod zub!!! A nič také tu už nemámeeee!!!" kričal som po nich napajedene. "Viete si predstaviť aké to je, keď nejem v pravidelných intervaloch?! Veď zomriem!!! Bože! Šak bude určite po mne!! Ako prežijem bez jedla?!" Zase som si sadol a pozeral sa na nich.
Harry nadvihol obočie. "Niall, upokoj sa... V kuchyni máme určite nejaké jedlo..."
"Nehnevaj sa, Niall... My sme nevedeli, že to je len pre teba..." ospravedlňoval sa Liam.
"Nie, nezomieraj!" kňučal Louis so smiechom.
"Shut up, guyssssss!" zavelil Zayn, pretože všetci to hovorili naraz a nenapadlo ich, že sotva viem, čo vraveli a stále to opakovali, takže som nemal možnosť niečo dodať... "SHUUUUTTT UPPPP!" skríkol zase Zayn.
Všetci sme naňho pozreli a on ukázal na telku, kde sa práve začínali správy. Upresnil sme pozornosť moderátorke a pozorne počúvali...
" Milí diváci. Sme tu späť s ďalšími informáciami o havárii lietadla so spoločnosti BritishAirWays. Ako sme už minule spomenuli, bohužiaľ, nikto zo 150-tich pasažierov neprežil."
"150?!" skríkol šokovane Louis, načo sme ho hneď všetci uzemnili. Dvihol ruky v obrannom geste a bol ticho.
"A tak, vám teraz prinášame reportáž Lilly Hawks, ktorá vám o tom povie oveľa viac.
Dobrý večer. Hlásim sa tu živo z miesta, kde lietadlo havarovalo," reportérka priam kričala kvôli silnému vetru a dažďu.
" Trosky sa konečne našli, spolu z pár cestujúcimi. Ostatní boli neidentifikovateľní. Veľká väčšina z nich má príliž polámané kosti a pri náraze lietadla nastal menší výbuch, čo ich ešte viac poškodilo."
Všetci sne zhrozene pozerali na zábery z miesta havárie. bolo to vážne niečo príšerné. Niečo, čo odohlanalo môj hnev kvôli jedlu...
" A teraz vám ukážeme osoby, ktoré sme dokázali identifikovať."
Na obrazovke som videl, ako sa premietajú portréty s menami a v pozadí znie smutná hudba. Neviem, koľko tam bolo nájdených ľudí, ale bolo ich menej ako 20... V hlave mi stále zneli niektoré mená... Už ukazovali posledný portrét krásneho dievčaťa a pod ním svietilo meno Bethany Raiwands....
To dievča som niekde videl... vravel som si v duchu.
"Preboha! El!" skríkol Louis. "Musím zavolať El!" Dvihol sa a už bežal do svojej izby po mobil. Skoro sa vysypal na schodoch, ale to mu bolo jedno.
" Čo sa deje?!" pýtal sa Harry.
"Netuším," povedal som. Vstal som a aj s čipsami som trielil hore k Louisovi. "Čo sa stalo?!" otvoril som dvere a videl ho sedieť na posteli...








Holky..... Máme tu ďalšiu čaaaaasť :D nechce sa mi už opakovať tie ďakovácie tým istým ľuďom... -_- no nič. ĎAKUJEM :D a dúfam že sa vám príbeh aspoň trolinku lúbi :) love ya guys :* 5+ koments ;) ~Domi~

Kiss The Rain... 4.

Už hodinu som sedela pri mojich rodičoch a pozerala sa, ako mamina hysterčila a ocino ju upokojoval. Zrazu sa z telky ozvala úvodná zvučka televíznych novín. Naši okamžite zbystrili pozornosť.
" Milí diváci. Sme tu späť s ďalšími informáciami o havárii lietadla so spoločnosti BritishAirWays. Ako sme už minule spomenuli, bohužiaľ, nikto zo 150-tich pasažierov neprežil. A tak, vám teraz prinášame reportáž Lilly Hawks, ktorá vám o tom povie oveľa viac.
Dobrý večer. Hlásim sa tu živo z miesta, kde lietadlo havarovalo." reportérka priam kričala, kvôli silnému vetru a dažďu
" Trosky sa konečne našli, spolu z pár cestujúcimi. Ostatní boli neidentifikovateľný. Veľká väčšina z nich má príliž polámané kosti a pri náraze lietadla nastal menší výbuch, čo ich ešte viac poškodilo." videla som mamu ako zhrozene pozerá na zábery z miesta kde lietadlo havarovalo. Malý pohyb jej pier mi naznačil, že sa modlila.
" A teraz vám ukážeme osoby, ktoré sme dokázali identifikovať." a na obrazovke sa začali premietať portréty aj s menami osôb, ktoré identifikovali. Pravdu povediac, bola by som radšej, keby mňa nevedeli určiť. Ale keď prišiel na rad môj portrét, pod ktorým bolo moje meno - Bethany Raiwands, mama skolabovala. Nezvládla to. Odpadla rovno na stoličke, zatiaľčo ju ocko hneď začal kriesiť. Ešte že je lekár.
Pribehla som ku nej aj ja, chytila som ju za ruku a vysielala som zo seba tie najkrajšie spomienky a myšlienky s ňou. Dúfala som že jej to aspoň trochu pomôže. Hádam, stačí keď som umrela ja. Nemusí aj ona. To by ocko nezvládol.
O pár minút sa to ocinovi podarilo a prebral ju. Mama sedela na stoličke s hlavou v dlaniach. Otec ju objal a spoločne plakali. Mama ešte popri tom vydávala vzlyky v duchu - 'Ja tomu neverím! Ona nemôže byť....'
Mala som takú túžbu dať im nejak najavo že som tu s nimi. Že som ich neopustila. Chcela som ich poľutovať. Povedať im aby už neplakali a aby žili naďalej, aj keď bezo mňa. Ale toto všetko boli len moje túžby. Nemohla som to urobiť. Proste to nešlo. Ja som mŕtva medzi živími. A takto tu zostanem už asi naveky...
Toto mi nedalo a rozplakala som sa aj ja. Nemohla som sa pozerať na ich strápené a uslzené tváre. A tak som odišla do svojej izby. Zvalila som sa na posteľ a plakala do vankúša ako kedysi, keď som bola živá... Po chvíli som začula, ako sa otvorili dvere a dnu vošla uplakaná mama. Sadla si na moju posteľ rovno na miesto, kde som bola ja. Necítila som však nič a to mi chýbalo a dobre som si uvedomovala, že mi to bude už navždy chýbať......








Mačky moje. Veľmi sa ospravedlňujem že som nepridala časť v piatok (dôvod-príliž dobrá nálada), v sobotu (dôvod-neviem) a ani v nedeľu (dôvod-učila som sa). Dúfam že sa časť páči a prosím si také.... No minule ste dali 7 ale aby som hnusná nebola, prosím si takých 5+komentov :3
Novinku mám.... :3 viete čo sa mi stalo? :) jedna baba, čo je mojim akože vzorom (či už v spisovateľskom smere, alebo štýl a proste všetko) mi prijala žiadosť na fb a normálne si so mnou píše... :333 nemôžem tomu uveriť... :) som happy :DDDD isto si o mne myslí že nesom kompletná (ak nie niečo iné) :DD
With <3 your ~Domi~

Kiss The Rain... 3.

Myslela som si, že moja smrť bude iná. Myslela som že bude bolestivá a nepríjemná. Ale opak bol skutočnosťou. Necítila som vôbec nič. Vlastne som ani nevedela kedy sa to stalo. Jediné, čo som ako-tak cítila bolo príjemné teplo a čo ma dosť prekvapilo bolo to že som otvorila oči. Teda ani to nebolo z vlastnej vôle, ale skôr z donútenia.
Keď som ich otvorila ocitla som sa niekde, vlastne ani neviem kde, ale z druhej strany tých priestorov na mňa svietilo strašne silné biele svetlo. Bolo také silné, že som si musela zakryť oči rukou, aby som neoslepla.
Postavila som sa, a začala som kráčať k tomu svetlu. Ani neviem prečo. Niečo ma tam ťahalo, akokeby som počula niečí hlas, ako ma tam volá. Počula som zvuk každého môjho kroku. Všetko sa ozývalo. Počula som aj svoj dych.
Zrazu som uvidela z tamaď nejakú, alebo skôr niekoho ruku. Zľakla som sa, zastavila som a cúvla, tesne pred tou svetelnou bránou.
Pozerala som sa do všetkých strán, či nezazriem niečo, čo by mi pomohlo sa dostať odtiaľ preč... No nič som nezazrela. Tá ruka ma tak veľmi vystrašila, že som sa otočila a začala som utekať opačným smerom. 'Snáď sa niekam dostanem' myslela som si.
Keď už som bola v najtmavšej časti toho tunela, či čo to bolo, uvidela som iba stenu. Snenu a tmu. Nič viac. Musela som rozmýšľať rýchlo. Buď svetlá brána so záhadnou rukou, alebo neviem. No nakoniec som sa rozhodla skúsiť tú stenu. Neprastávala som utekať. Už som bola tesne pred stenou, rukou som si zakryla hlavu a prešla som skrz tú stenu.
" Dokázala som to! Dostala som sa odtiaľ!" hovorila som si nahlas
Pozrela som sa okolo seba, aby som zistila, kde sa nachádzam teraz. 'Toto miesto poznám. To je... To je... Moja izba! Ale čo tu robím?' myšlienky mi lietali po mysli. Odrazu som uvidela svetlo z chodby cez škárku dverí od izby.
' Žeby to bola mama?' zaujímala som sa
" Aaaaaaaaaaaaah! Tie moje kríže!" počula som z chodby. Ale nebol to hlas mamy. To bol ocko. Tak dlho som ho nevidela. Vybehla som z izby, ani som si nevšimla, že som prešla cez dvere, a chcela som sa naňho vrhnúť, objať a už ho nikdy nepustiť. Hodila som sa mu okolo krku a čakala som, že pocítim to príjemné rodičovské teplo. Ale namiesto toho som cez neho prešla a prepadla sa cez zábradlie dole.
" Čo to do piči?...." nechápala som. A napriek tomu že som spadla z 2 poschodia (domu) na prízemie som necítila absolútne žiadnu bolesť...
" James! James! Počul si to?!" kričala mama z kuchyne
" Čo či som počul?" zišiel zo schodov do kuchyne za mamou
" Ten zvuk... Myslím že šiel z obývačky"
" Ale prosím ťa. Aby (meno), láska, nebuď hlúpa. Snáď si nemyslíš, že u nás straší..."
" To nie. Ale počula som niečo." vyšla som po schodoch hore k nim, aby som ich videla.
" Ah! To je už 7 hodín?! James! Rýchlo! Zapni televízne noviny!"
Ocko chytil dialkové do ruky a zapol hneď prvý program čo mu prišiel pod ruku.
'Dnešný let z Forks do Londýna leteckou spoločnosťou BritishAirWays, pod vplyvom počasia nedorazil do cieľa. 150 cestujúcich umrelo. Lietadlu sa údajne najprv pokazil motor na pravom krídle a potom sa odlomilo. Nikto neprežil. Trosky lietadla sa zatiaľ nenašli. Budeme zisťovať viac.' - hlásila moderátorka. Len čo to dopovedala, mama vypla telku a s hlavou v dlaniach si sadla za stôl.
" Prosím povedz mi že v tom lietadle nebola Beth..." pozrela na ocka uslzenými očami
" Veď si jej prikázala, aby vystúpila..."
" To áno. Ale ten hovor niekto prerušil. Nebola to Beth. Bola to letuška. A mobili nám z rúk berú väčšinou v tedy, keď... Keď... Sa chystajú odletieť..." rozplakala sa. A bolo dobre že sedela, lebo celá zbledla.
" Neboj sa. Naša Beth je veľká bojovníčka. A všetko, čo sme jej doteraz prikázali urobila." chytil mamu za ramená
" Ale... Ale... Ale...." plakala čoraz viac. Nemohla som sa na ňu pozerať, keď bola v takomto stave. Teraz som začala plakať už aj ja. Podišla som k nej a objala som ju. Aj keď som vedela že to neucíti. Že to už NIKDY neucíti....











Holky, máte tu 3. časť. Ja fakt netuším čo si mám o tom teraz myslieť. Ja mám premyslený celý stred a koniec príbehu ale tie začiatky.... Pfuuuu... :/ budem veľmi rada, keď mi to zhodnotíte...
~Mrs.Horan~

Summer Love- Epilóg :')

O 5 rokov.....
Pohľad Sunny:
S Niallom sme spolu neskutočne šťastný. Po jeho žiadosti o moju ruku sme sa ani raz nepohádali... 'Chvála Bohu!' Dúfam že to tak aj zostane. Tento rok som akurát doštudovala manažment v Londýne, kde si práve hľadám zamestnanie.
Zosobášili sme sa pred rokom, a bola to fakt MEGA svadba. Týždne potom sa o tom písalo v novinách.
Bývame spolu v krásnej, luxusnej vile na kraji mesta. Pravidelne chodíme však navštevovať mojich a aj jeho rodičov do Mullingaru.
Ou! A áno! Zabudla som. Máme spolu krásnu dcérku Beatrix Rose a synčeka Liama. Sú takí zlatí. Máme bšetci spolu krásne vzťahy a sme spolu taká veľmi šťastná rodinka. Jediné problémy však nastávajú, keď ide Niall do práce. Ale vždy si urobí čas aj pre nás.... :3

Pohľad Bee:
Po našom odchode z Paríža pred 5-timi rokmi, som začala študovať modeling. Bývame spolu s Harrym v jeho dome. Náš vzťah by sa dal veľmi jednoducho opísať... Áno máme sa VEĽMI radi. Takže noo... Áno, skoro každý deň... A ak vás zaujíma, či ma požiadal Harry o ruku, s radosťou vám hovorím že áno. Bolo to mega romantické. No mali posledný koncert turné a zavolali ma na pódium a pred všetkými fanúšičkami to spravil. A ja som so slzami v očiach mohla iba súhlasiť.
A jasné! Ešte máme aj dcérku Darcy. Je taká ako jej teta Sun.
A ak vás zaujíma či sú 1D spolu, s pokojným svedomím vám môžem oznámiť, že ešte aj dlho budú. Harry je tak trochu pod papučou. Ale nie. Nie je... :D

Pohľad Fredie:
S Tomom sme veľmi šťastný párik. Máme krásny vzťah, aj keď aj ja, aj on ešte študujeme, síce už posledný rok, na konzervatóriu. Vlastne, hráme spolu v jednej kapele. On hrá na gitaru a ja spievam. Máme ešte aj super srandovného bubeníka a klaviristu, ale musím povedať, že náš manažér je zo všetkých najlepší. Je ním totiž môj brat- Siva. Vážne nerozumiem, prečo nerobil tento džob skôr... Keď sa teraz opäť vrátil k Nereši (to je jeho frajerka. Netuším ako sa píše :DDD) je oveľa pokojnejší...
Chystáme sa na naše prvé turné po Európe. Zatiaľ máme prvý koncert vypredaný... Uvidíme čo ďalej.
A čo sa týka nášho súkromnejšieho vzťahu s Tomom, tak vám poviem že ma ešte o ruku nepožiadal, ale dúfam že čoskoro áno.

Tak ako ste mohli pochopiť, všetko dobre dopadlo (jak ináč...). Som vám nesmierne prenesmierne vďačná za to že ste to čítali... Od prvého komentára si pamätám ako ma to nesmierne potešilo. V škole som skákala meter päťdesiat od radosti, že nejaké 'cudzie' baby mi tu píšu komenty. Fakt. Ďakujem strašne krásne za každý a jeden komentár. Za každé a jedno zhliadnutie. Ste fakt úžasné! Čím ďalej som písala, tým viac som si uvedomovala, aká silná rodina sme. :')
Ešte raz to tu napíšem... ĎAKUJEM!!!!!!!!!!!!! :*******
Teraz dúfam že aj môj nový pripbeh Kiss The Rain, bude aspoň spolovice taký úspešný ako bolo Summer Love. Ale upozorňujem. KTR pravdepodobne nebude mať moc happy end... :DDDDD no nič dúfam že savám bude páčiť. Nenormálne vás milujem <333333 a z celého srdiečka vám krásne ďakujem :'3333 your ~Mrs.Horan~
Ps- tie ktoré zaujíma či budem v budúcnosti písať, odkazujem že sa toho nemienim vzdať po vašich komentároch ;)
Ps ps- tu dole obrázky- 1. Beatrix Rose, 2. Liam, 3. Darcy (áno viem. Tie deti sú trošku väčšie, ako by mali byť... :D)

Kiss The Rain... 2.

Napadali ma tie najhoršie veci... Pokúšala som sa na nich radšej nemyslieť.
" Dámy a páni. Je nám veľm ľúto, že vám musím oznámiť takúto správu ale prestal nám fungovať motor na pravom krídle. Zdá sa, že budeme musieť pristáť na jednom z malých ostrovov uprostred atlantického oceánu. Sú priamo pod nami. Takže sa pokúsime pristáť hneď. Takže sa ničoho nebojte..."
Hneď ako to letuška dopovedala, zhasli sa všetky svetlá a pilot začal lietadlo natáčať a zatáčať s ním až mi z toho prišlo nevoľno... No aj napriek jej slovám sa panika iba stupňovala. Čoskoro vybuchne davové šialenstvo a nebude sa dať z neho ujsť. Všetko sa postupne udialo. Hneď, ako nastali komplikácie pri pristávaní.
" Preboha živého!!! To krídlo sa odlomilo!!!! Aaaaaaaa!!!! My umrieme!!!! Zachráň sa kto môžeš!!!" bolo počuť z každej strany.
" Prosím vás! Upokojte sa! My to nejak zvládneme. Zatiaľ vás všetkých poprosím aby ste zostali na svojich miestach a nasadili si záchranné vesty!" snažila sa letuška prekričať vreštiacich cestujúcich. Hneď ako to dopovedala, vedela som že je zle. Toto nepôjde len tak ľahko... No vážne som nevedela odhadnúť, ako dopadne táto situácia... Bála som sa! Áno! Bojím sa! A veľmi! - začínala vo mne prevládať panika. Pokúšala som sa upokojiť, no nešlo to, pretože ku mne prišlo to dievčatko z vestibulu, podalo mi môj náhrdelník, zavrela mi ho do ruky a pozrela na mňa takým tým smutným pohľadom. Nevedela som, čo si o tom mám myslieť. Hádam to dievčatko nemá nejaké predvídajúce myšlienky. No kdď som sa obzrela dozadu, na ich sedadlo, videla som, ako so svojimi rodičmi POKOJNE sedia, čo sa o ostatných pasažieroch nedalo ani zďaleka povedať. Pobiehali zo strany na stranu a dobre že sa nepostavili na hlavu. Pretlačila som sa teda ku tomu dievčatku, a panicky som sa opýtala:
" Prečo tak pokojne sedíte?! Práve sa rútime v lietadle do oceánu! Ako môžte byť taký pokojní?!"
Dievčatko sa na mňa pozrelo, chytilo mi hlavu do jej maličkých rúk a dodalo:
" Prečo sa snažiť, keď aj tak umrieme? Viem to..." bolo posledné čo som počula, pretože letuška ma už silou odvádzala na moje miesto.
" Ale ja nechcem umrieť!!!" kričala som. Keby sa to neodohrávalo v takejto situácii, pomysleli by ste si o mne, že ma odvádzajú na psychiatriu...
Ľudia tam dobre že nezačali skákať po hlavách. Plietli tam veci piate cez deviate. Začali tam robiť tie najnechutnejšie veci... (nebudem popisovať... Domyslite si... :DD) Jeden z nich tam začal veštiť budúcnosť. Aj keď každého bola rovnaká....
Začala som sa modliť. Že keď už teda zahynieme, nech sa to aspoň moja mamina s tatinom dozvedia a odpustia mi. Viem že to bola moja vina....
'Pane Bože, prosím ťa, daj mi pokojnú smrť, aby moji rodičia neskolabovali a ďalej žili. Aj keď bezo mňa.... Amen.'
Rozhodla som sa zaspať, aby to bolelo čo najmenej. Posledné slová, ktoré som počula boli... 'Dámy a páni. Veľmi sa vám ospravedlňujeme, ale pod nami žiadne ostrovy nie sú... Boli to iba škvrny od ropy. A keďže už letíme príliž nízko, a bez jedného krídla, je už takmer nemožné vzlietnuť. Volali sme o pomoc, ale nie je tu vôbec žiadny signál. Je nám to nesmierne ľúto... *píííííp' a vtom som zaspala......






Je tu ďalšia časť Kiss The Rain. Dúfam že sa aspoň trošku páči. Viem. Opísanie týchto chaosových situácií mi moc dobre nejde. A dúfam že som vás touto 'depresívnosťou' neodradila a snáď to budete aj naďalej čítať.... A prosím si 4+ komentíky. Ľúbim vás :333 ~Mrs.Horan~

Summer Love- 61. časť

S Bee sme si to náramne užívali, až kým nás niekoho 'ehm' nevyrušilo. Surovo som sa odrhol od Bee, aby som sa pozrel na tú osobu...
" Sorry" zasmial sa Niall
" Kurva! Niall! Ty nás musíš vyrušiť v najlepšom!" postavil som sa a Bee sa hneď zakryla perinou.
" Sorry brácho." smial sa ďalej, "Hľadal som izbu Sun..."
" Tak to je tá izba vedľa..." usmiala sa Bee
" Hej... Už mi došlo..."
" Tak? Čakáš na spasenie či čo? Už padaj... Nedal som ti povolenie dívať sa na moju frajerku nahú, zabalenú v perine." so smiechom som sa rozčuľoval
" Sorry no... Už padám.." zdvihol ruky v obrannom geste a vycúval von z izby
" Bože! To bol trapas!" zasmiala sa Bee
" Hej. To teda... Čo mi pripomína," začal som sa k nej opäť približovať, "Kde sme to skončili?" skočil som na ňu a začal som ju zahŕňať horúcimi bozkami na krku, nižšie, nižšie, nižšie a keď už som bol pri jej podbrušku, vytiahla ma za vlasy naspäť k jej perám, pobozkala ma, odtiahla, pozrela sa mi do očí a povedala:
" Nemyslím že by sme mali pokračovať, keď už je Sun doma. A navyše bývame v bytovke... Tu počuješ všetko..." zasmiala sa a zahryzla si do pery
" Ale to predsa nevadí...." zase som ju začal bozkávať. Zase ma odtiahla
" Harry... Vynahradím ti to.. Sľubujem. Mám totiž plán...." žmurkla na mňa, vyvliekla sa spodo mňa a začala sa obliekať.
" Ale no taaaaaaaaaaak....." nariekal som do vankúša
" Aľe noooooo..." odula roztomilo peru
" Sa hneeváám..." odul som aj ja peru a hral som sa na urazeného
" Tak fajn... Idem ja ten plán oznámiť niekomu inému teda..." pobúchala ma po chrbte, dala mi pusu do vlasov a odišla. Pravdepodobne ku Sun a Niallovi. Počkať! Niall to bude vedieť skôr ako ja? To nesmiem dopustiť! Začal som sa rýchlo obliekať aby som to stihol aj ja. Vyšiel som z izby, a práve som videl Bee, ako vychádza zo Suniinej izby.
" Som prepásol čo?"
" Čo?" nechápavo pozerala, "Aha! Nie... Vôbec nič si neprepásol.." usmiala sa na mňa a pritúlila sa ku mne. Cítil som, ako je jej v mojom náručí príjemne, ako sa cíti bezpečne... Bol to krásny pocit....
" Mali by sme už ísť..." ozvala sa zrazu a ťahala ma smerom k dverám
" Čo? Kam? S kým? Prečo? Ako? Čo?!"
" Kľuuud" zasmiala sa, "Ideme iba do Starbucsu. Všetkých ostatných obvoláme po ceste." ťahala ma už do výťahu
" Za 1. čakaj! Nemám druhú topánku obutú! A za 2. koho ostatných a čo prečo obvolať?!"
" Bože šak kľuuud" zase sa smiala
Dvere výťahu sa zatvorili a my sme smerovali na prízemie. Nejakým 'omylom' som stlačil najvyššie, 12, poschodie
" Ups.." kývol som ramenami s nevinným výrazom
" Ty moj malý perverzáčik..." vedela presne na čo myslím... Bozkávanie vo výťahu! Nič nie je romantickejšie... -.-
Čas strávený vo výťahu ubehol tak rýchlo, že sme si ani neuvedomili, že už stojíme, na prízemí, a na nás čumí malé dievčatko, ako sa tam bozkávame...
" Ahoj..." pozdravili sme sa s poker faceami a vykĺzli sme von okolo nej.
Išli sme do Starbucsu pešo. Bee celý čas telefonovala. Raz s chalanmi, raz s Fredie... Mňa vkuse zastavovali fanynky, a keďže sme sa s Bee držali za ruky, zastavila aj ona. Ale nič si z toho nerobila. Muselo to vyzerať fakt úžasne. Stojíme pri mojich fanynkách, ruka v ruke, ona vytočená na chrbtom ku mne, s telefónom na uchu, ja sa podpisujem na kúsky papierov, fotím sa s fanynkami... Fakt. Párik na pohľadanie. Ale hlavné je, že sa ľúbime...
Keď sme došli do Starbucsu, našli sme väčší stôl, sadli sme si a čakali sme na ostatných.
Konečne došli všetci. Chalani, Sun, Fredie a Tom. Objednali sme si.
" Tak. Zvolala som poradu, ahy som vám niečo oznámila." všetci ju pozorne počúvali, "Ja, Sun a Fredie..... Ideme študovať do Anglicka!" dopovedala nadšene...
" Veď to je super... Skvelý nápad... Úžasné..." ozývalo sa od každého
" A kedy odlietate?" pritúlil som sa k Bee
" No chceli by sme čo najskôr, ale musíme najprv predať byt a nábytok..." odpovedala mi na otázku
" Aha. A keď vám s tým pomôžeme? Predsa len One Direction je One Direction..."
" Tak to je super..." dodala Sun, "hneď dnes sa začínam baliť." zasmiala sa
" Heeej! ZačínaME! To ME si tam nejako zabudla..." smiala sa aj Bee
" Okay okay. ZačínaME sa baliť..."
No a v skvelej atmosfére sa niesol celý večer v Starbucse. Keď sme prišli domov, teda k Bee a Sun domov, pomohli sme im s vešaním inzerátov na net a pomáhali sme im baliť......







Koláčiky moje, je tu posledná časť Summer Love! Ani si neviete predstaviť, ako mi bude chýbať. Keď si teraz spomeniem, ako ste to len teraz niekedy rozbehli vašimi komentármi.... :') sľubujem vám, že zajtra pridám epilóg...
Bude možno trošku citovo zafarbený... :') ja vás tak neskutočne ľúbim... A nesmierne vám ďakujem... :3
~Mrs.Horan~

True love 11

Zabuchla som za sebou dvere a otvorila kufor. Veci som ešte nemala vybalené, ale teraz ich určite vybaľovať nebudem. Oblikla som si čierne nohavice, sivé tričko s potlačou Rolling Stones, sivè tenisky a k tomu doladila doplnky. Ako som sa obliekala, vtrhol mi do izby Zayn. Ukryla som sa za dvere skryne, ale Zayn sa len zasmial.
"No tak Sally, hádam sa nebudeš skrývať. Veď už som ťa videl aj menej odetú..."
"Zayn, bola to chyba. Veď spolu ani nechodíme, tak neviem prečo by som sa mala pred tebou vyzliekať."
"Okej, ak to chceš tak oficiálne. Budeš moje dievča?"
"A nechcel by si tých dievčat nejako veľa?"opýtala som sa sa sarkasticky.
"Ak ti ide o Perrie, tak včera sme sa rozišli. Teda skôr ona sa so mnou rozišla." povedal, ale na to že rozprával o rozchode bol celkom šťastný.
"No tak faájn" povedala som po tom, čo na mňa Zayn vygúľal ten najkrajší psí pohľad aký som kedy videla.
"Tákže už ťa môžem vidieť neodetú?" opýtal sa šibalsky.
"Nie, pretože sa musím obliecť a potom môžme ísť na večeru." zasmiala som sa, ale keď som videla Zaynov smutný pohľad poznamenala som:
"Necháme si to na neskôr, dobre?" všimla som si ako sa mu rozžiarili oči.
Keď som bola konečne oblečená, šli sme pre chalanov a smerovali do jedálne. Popri všetkom som úplne zabudla na otca. Ále však čo už. Keby ma hľadal tak zavolá nie? Vošli sme do jedálne a sadli si úplne dozadu ku oknu. Šli sme si vybrať, kedže to tam fungovalo na princípe švédskych stolov. Všetci sme si vybrali a pobrali sa naspäť k nášmu stolu.
"Akože vy ste teraz spolu?" opýtal sa zjavne zmätený Niall, keď si všimol naše prepletené ruky.
"No nie Niall, nie sú vóbec spolu. Len sa bozkávali a keby sme tam nedošli tak aj možno niečo viac..." povedal ironicky Louis. Na túto jeho poznámku sme sa všetci začali smiať ako banda šialencov. Ktovie čo si o nás ľudia pomyslia. Pre istotu som sa poobzerala po reštaurácii, či na nás náhodou niekto nečumí. No to čo som videla, som vôbec vidieť nemala. Úsmev mi z tváre rýchlo zmizol a chcelo sa mi plakať. Na druhom konci sedel otec aj s nejakou blondýnou, ktorá bola len o pár rokov staršia odo mňa. Bolo vidno že sú si dosť blízky. Vidieť otca ako si ho znova namotala nejaká dvadsaťročná zlatokopka bolo veľmi ťažké. Prvý si to všimol Zayn a hneď sa opýtal:
"Deje sa niečo?"
"Ale nie..." chcela som to zakryť, ale nedalo sa. Pozrel sa tým smerom a tiež to videl. Nezvládla som sa tam ďalej pozerať.
"Prepáčte" povedala som. Hneď nato som sa rozplakala. Postavila som sa a rozbehla sa preč....

Kiss The Rain... 1.

Ticho vestibulu prerušil hlas letušky, ktorá oznámila, že na let z Forks naspäť do Londýna sa pasažieri dostavia ku východu označeným písmenom G. Ešte párkrát to zopakovala a všetci pasažieri ju bezslovne poslúchli, bez mojej výnimky. Stála som tam v rade medzi dvoma rodinami a prišlo mi naozaj super, že sa po ročnom štúdiu vraciam naspäť domov. Musela som sa pousmiať, pretože ku mne prišlo malé dievčatko z jednej z tých rodín. Chvíľku na mňa len tak pozeralo.
" Zlatko, potrebuješ niečo?" usmiala som sa na ňu a čupla si ku nej
" Eemm... Ja že máte pekný náhrdelník..." začervenala sa, pohľad uprela do zeme a nôžkou si podupkávala do rytmu pesničky, čo práve hrala v rádiu.
" Ďakujem." pozrela som sa naňho, dala som si ho dole z krku a podala som jej ho, "Páči sa, zober si ho. Ja som ho dostala od mamky k maturite. Myslím si že svoj účel už splnil. Zober si ho. Prinesie ti šťastie. A keď sa o ňho budeš dobre starať, ochrániš aj svojich blízkych..." pozrela som na jej rodičov, zapla som háčiky retiazky na jej krku a pobozkala som ju na čelo. Celý čas na mňa vyjavene pozerala, až kým do nej mama neďubla s lakťom, aby sa poďakovala.
" Emm... Ďakujeeeem..." povedala tým nežným detským hláskom. Pohladila som ju po hlave a postavila sa. Bola som už skoro na rade s mojím lístkom. Po chvíli som svoj lístok podala tomu milému stewardovi za pultom, ten mi ho po odtrhnutí vrátil a ja som mohla bezslovne pokračovať do lietadla.
Keď už som bola dnu, našla som si miesto, kufor som založila do tej hornej skrinky a zadívala som sa von oknom na teplý asfalt, ktorý bol schladzovaný veľkými dažďovými kvapkami. Milujem dážď, aj keď, v stave, ako je tento, že budeme letieť, sa trochu bojím...
" Ahoj mami! Je tam aj ocko?" volala som mamke
" Ahoj Beth. Ani nevieš akí sme s ockom radi že voláš..." ozvalo sa na druhom konci linky
" Iba vám volám že už som v lietadle a smerujem domov..."
" Čože? Prečo ideš domov?" ozval sa zhrozený hlasy mamky
" Nooo vieš, vlastne som nespravila poslednú skúšku, lebo som stále myslela na to, ako sa vrátim domov, a budeme všetci spolu..."
" Ty si nespravila skúšku?!" začala znieť nahnevane. Naši boli totiž už od praveku strašne prísny, čo sa týka známok a tak...
" No... Tak nejak. Ale mám opravný termín v septembri..."
" Mňa to ale nezaujíma! Mala si ju zložiť, aj napriek tvojej radosti z odchodu domov!"
" Ale.... Ja..."
" Nie Beth! Okamžite vystúp z lietadla a dohodni si ten termín na skôr!"
" Ale to ne..." nedokončila som
" Prepáčte slečna, ale mobilné telefóny, je potrebné vypnúť..." vzala mi mobil z ruky a vypla hovor. Mala som 100 chutí jej vynadať, že som nedokončila hovor, no čo ma ešte viac vystresovalo bolo to, že už boli všetky východy uzavreté, a každý sedel na svojich miestach... 'Čo už.... Oprava bude v septembri...' - pomyslela som si.
" Dobrý večer milí pasažieri! Vítam vás na palube EnglishAirWays. Let bude trvať o čosi dlhšie, kvôli trochu horšiemu počasiu... Takže predpokladáme také 4 hodiny minimálne. Teraz vás ešte poprosím o vašu pozornosť pri vysvetľovaní poplašných vecí..." jedna z letušiek sa zasmiala do vysielačky a zložila. Teraz nastúpili na rad jej 'kamarátky' s vysvetľovaním tých blbostí ohľadom bezpečnostného pásu a východov a masiek a viest a tých odtatných vecí ktoré som už asi 300-krát počula... Otočila som sa tak aby som videla von oknom. A stále som sa pozerala na tie prekrásne dažďové kvapky.... Zaspala som....
Zobudili ma až hlasné výkriky spolucestujúcich.
" Dámy a páni! Prosím zachovajte pokoj, ostaňte na svojich miestach a pripútajte sa! Máme iba turbolencie..." zahlásila jedna z letušiek, a hneď na to skoro spadla pod náporom silného otrasenia. Teraz som začala panikáriť už aj ja.....






Holky je tu premierova časť Kiss The Rain! Ak chcete aby som pokračovala, napíšte komenty... Love ya all ~Mrs.Horan~
Ps; to je to dievcatko :33

True love 10

Vošla som do hotela a hľadala otca. Mali sme sa stretnúť na recepcii. Zrazu som ho zbadala pri ďalších troch mužoch v oblekoch. No faajn, takže teraz k nim musím dojsť a hrať sa na poslušné dievčatko. Nadýchla som sa a vydala som sa k nim.
"Ahoj oci! A dobrý deň!" zvolala som keď som bola úplne blízko.
"Ahoj, zlatko" zakričal otec hneď keď ma zbadal. Zo strany jeho kolegov sa ozval samé "ako si vyrástla" alebo "už si veľká slečna". Nechcelo sa mi tam s nimi byť tak som sa nejak vytratila a šla si na recepciu pre kľúče. Mala som rezervovaný apartmán na najvyššom poschodí. Vyviezla som sa výťahom a kráčala dlhou chodbou k mojím dverám. Kým som prešla cez dlhú chodbu, zo všetkých strán sa ozýval krik a smiech. Tie hlasy mi boli neskutočne povedomé, ale ďalej som to neriešila. Vošla som do apartmánu, hodila kufre na zem a rozbehla sa do spálne. Tam už na mňa čakala obrovská posteľ . Hneď ako som ju videla ma napadlo niečo úžasné. Trošku som nacúvala, potom som sa rozbehla a šmarila sebou o mäkké periny. Prišiel na mňa záchvat smiechu a ja som sa nevedela ani pohnúť. Proste som ležala na tej veľkej posteli a smiala sa jak debil. Keď som sa dosmiala, napadlo ma že si pôjdem dať sprchu. Vyzliekla som sa, vliezla som do sprchy a pustila vlažnú vodu. Kým na mňa tiekol príjemný prúd vody, rozmýšľala som nad ponukou ktorú mi dnes dala Emma. Už som rozhodnutá. Ide sa do Londýna!!! Keď som vyliezla zo sprchy, obmotala som si uterák a vlasy si rozčesala. Nechala som si ich rozpustené, aby keď mi uschnú som mala pekné kučierky. Práve keď som vychádzala z kúpeľne niekto zaklopal. Napadlo ma že sa rýchlo oblečiem, ale načo veď určite je to otec a pred ním sa hanbiť nemusím. Dvere som otvorila dokorán, ale namiesto otca na mňa niekto hodil balón naplnený vodou. Keď som sa spamätala, zbadala som dotyčného ktorý mi to spravil.
"Zayn?!" skríkla som udivene.
"Sally?!" tiež odpovedal rovnakým tónom.
"Čo tu preboha robíš?" opýtala som sa.
"Máme tu koncert, chcel som ti to povedať, ale akurát si zdrhla."
"Aha" nevedela som čo povedať.
Zrazu ma Zayn chytil za chrbát, pritiahol si ma a začal lačne pozkävať. Tento krát som sa už nedokázala odtiahnuť, alebo skôr som sa nechcela odtiahnúť. Zrazu ma zdvihol na ruky a smeroval k najbližšiemu gauču. Zvalili sme sa na gauč a Zayn mi pomaly začal dávať dole uterák. Zrazu sa od dverí ozvalo:
"Zayn? Si tu?" do izby vtrhol Louis. Hneď keď si nás všimol začal sa strašne smiať. Na jeho smiech sa do izby nahrnul aj Harry, Liam a Niall. Rýchlo som si uterák obkrútila naspäť.
"Prepáč Zayn, ja len som nevedel či môžme pokračovať vo fľaši bez teba." vykoktal sa pomedzi rehot Louis.
"Počkať... Sally, čo ty tu?"
Vystvetlila som im celú situáciu, keď som si zrazu všimla že na mňa všetci tak divne čumia. Uvedomila som si že na sebe mám len krátku osušku a rýchlo som vystrelila do izby...

Takže... Chcela by som sa ospravedlniť že som nepridala časť, najmä po tých krásnych komentoch. Ako pisala Mrs. Horan bola som na hokeji, ja by som ju napisala aj pred hokejom, len som nevedela že tam pôjdem... Dúfam že sa to už nebude opakovať :)
Mrs. Styles

Summer Love- 60. časť

...tá ruka patrila Louisovi. Po chvíli si sadol ku mne a hľadel na mňa ľútostivým pohľadom a povedal: "To si teda poriešil..."
"Dačo mi hovor..." vzdychol som si.
"Harry, takto to nejde... Vieš, ja som v noci bol celkom triezvy a viem, čo sa stalo..." hovoril a pohľad upieral do zeme.
S veľkým očakávaním som sa naňho pozrel. "Louis! Tak hovor! Čo sa stalo?!" vyzvedal som.
"Nič sa nestalo, pretože Bee miluje len teba... Mal by si sa jej ospravedlniť a napraviť to!" hovoril trochu nahnevane. "Nerozumiem, ako ti mohlo vôbec napadnúť, že sa niečo udialo!!!!" teraz na mňa už kričal. "Harry, veď vy ste ako rastlina a človek! Ani jeden z vás nemôže žiť bez druhého!"
"Rastlina a človek?" Nadvihol som obočie a s náznakom smiechu naňho pozrel.
Louis sa uškrnul. "Napadá ti niečo lepšie?"
Pokrútil som hlavou.
"So... shut up!!" povedal s miernym smiechom. "Čo tu ešte sedíš?!" vybehol na mňa. "Bež za ňou a po ceste jej kúp kvety! Najlepšie tie, ktoré má najradšej.Usmial som sa. "Najradšej má ružové ruže a bola by rada, keby na nich boli trblietky..." Zamyslene som hľadel pred seba. "Však také nenájdem tak narýchlo..."
Louis vybuchol. "Preboha!!!! Veď si HARRY STYLES!!! Harry Styles z One Direction!!!!" Vyskočil z lavičky. "Nie tak náhodou?!?!" Pozeral na mňa ako na posledného blbca, ktorým som sa sám stal svojou hlúposťou...
"Jasné, že som." Uškrnul som sa a postavil sa.
"Na čo ešte čakáš?!" pýtal sa.
"Ďakujem, bro." Objal som ho a hneď sme obaja postrehli, že nás odfotili novinári.
Rozbehli sme sa späť do hotela a za nami sa hnali novinári. Však Louisova kondička futbalistu a moja športovca bola na niečo dobrá. Vbehli sme do hotela a rýchlo uháňali po kľúče od auta. Vzali sme ich a ja som sa ešte zastavil pri Zaynovi a pevne so ho objal.
"Čo..??" čudoval sa Zayn.
"Prepáč, bro. Mám ťa rád!"
"Harry!!!" volal ma z chodby Louis a ja som sa za ním ponáhľal.
Zase sme bežali dole a smerom k autu. Nastúpili sme aLouis dupol na plyn. Novinári nám trochu sťažovali cestu, ale Louis vie obratne narábať s volantom. Zastavil pri kvetinárstve a doslova ma vykopol zo sedadla.
Pre moje šťastie ma v kvetinárstve poznali a o 10 minút som mal v ruke kyticu krásnych ružových ruži a boli s trblietkami!!! Hotový som nasadol do auta a Louis ma hodil ku Bee a Sunny domov.
"Ďakujem bro!!" kričal som a vyskakoval z auta skoro počas jazdy. Vchod bol otvorený, ale v tej rýchlosti som si nevšimol, že za dverami niekto stojí a chystá sa ich otvoriť. Skončil som na zemi a z ruží ostali iba kvety, čo sa na ne poriadne nepodobali.
"Kurva! Harry! Čo tu do riti robíš?!" skríkla po mne Bee a kukala na mňa podobne ako Louis v parku.
"Ja... Prišiel som sa ti ospravedlniť..." začal som.
"Ospravedlniť?!" začala s krikom, ale potom si všimla pozostatky ruží. Zohla sa ku mne a pohladila ma po líci.
"Prepáč mi! Bol som úplný idiot! Nemal som sa uniesť žiarlivosťou..." hovoril som jej.
Bee sa zasmiala. "Ty môj žiarlivý blázonko..." Zohla sa k mojim perám a pobozkala ma.
Tuuuu!!! Tuuuu!! Trúbil z auta Louis.
"Louis, možeš ísť... Ja sa zdržím..." povedal som mu a on len mykol plecami a odišiel.
Bee mi pomohla vstať a ťahala ma dnu. Ani sme nevošli do bytu a už ma vyzliekala. Zavreli sme za sebou dvere a zašili sa do jej izby...









Máte tu ďalšiu časť..., s ktorou mi dosť pomohla ~Sarah~... Strašne moc jej ďakujem :333. :3 dúfam že sa páči, lebo táto je jedna z posledných.... :/ ako ste sa mohli dočítať v predposlednom príspevku, Summer Love sa pomaly schyluje ku koncu a Kiss the rain pomaly začína... Ešte to vidím možno na také 2-3 časti + epilóg, v ktorom sa vyjadrím ohľadom všetkého ;) ľúbim vás 5+ komentov ;)
~Mrs.Horan~

Kiss The Rain... Prológ

Bethany. Veľká umelkyňa, anjelik, dobrá duša, dobré srdce, krásna. Aj takto by som mohla nazvať hlavnú postavu tohto príbehu. Jej dokonalý život náhle zmení jedna jediná sekunda. Čo s ňou bude? Ako sa bude ďalej vyvýjať jej 'život'? Jej vzťahy? Ako sa k tomu všetkému postaví? Čo urobí keď sa jej pripletie do 'života' ON???
Nový príbeh Kiss The Rain.
5+ komentov a bude 1. časť.... ;)
~Mrs,Horan~

Malé info.... Prosím prečítajte...

Ako som si všimla tak sa vám Summer Love asi páči... :3 poviem vám že aj mne. Veď predsa len... Je to môj prvý príbeh. Ale upozorňujem že toto bola asi už posledná zápletka a už to skončím. Nemám totiž moc v láske tie Happy endové príbehy ale tento ešte tak chcem ukončiť.... Takže upozorňujem. Maximálne! 70 častí! Maximálne.... Je mi to ľúto ale všetko sa raz končí.... :/
No a rada by som vám aj oznámila že idem písať NOVÝ PRÍBEH, bude sa volať KISS THE RAIN a dopredu vám už hovorím že to nebude taká trapná 'sračka' :DDDD tento príbeh bude mega fatálne super! No zároveň však aj veľmi smutný.... Všetko sa môžete dozvedieť z prológu, ktorý možno zajtra pridám.... Ale to sa bude vyvíjať od vašich komentov tu.... :3 takže ak chcete aby som písala ďalej, lebo keď ukončím SL a nebudete chcieť čítať môj nový príbeh, tak nemám dôvod ďalej vôbec písať. Takže vás žiadam vyjadrite sa prosím.... :3
~Mrs.Horan~

Summer Love- 59. časť

Začal som rozdávať podpisy ako o život. Fotil som sa každou a jednou sekundou. Keď už bola trištvrtina dievčat preč, spýtal som sa:
" Kto chce byť budúcou Mrs.Styles???" Odpoveď všek bola iba jednoduché hlasné : "JAaaaaaaaaaaaaaaaaaa!!!!!!" baby kričali vrešťali z každej strany. Dokonca sa mi zdalo že jednu o zem švihlo. Keď už sa to všetko schyľovalo ku koncu, vybehol vonku ešte nie tak celkom triezvy Louis.
" Harry! Harry! Vráť sa!" kričal po mne. Ale márne. Všetky baby sa teraz presunuli naňho.
" Prepáč Louis!" zakričal som mu ešte a vybral som sa svojím smerom. Na hlavu som si hodil kapucňu a vyrazil som akože 'nenápadne'. Ani som nevedel kam mierim. Zatáčal som uličkami v Paríži, ktoré vlaste vôbec nikam neviedli. Naraz som sa ocitol v nejakom parku. Sadol som si na najbližšiu lavičku, hlavu si uložil do dlaní a rozmýšľal som, čo ďalej. Bol som myšlienkami tak mimo, že som si ani nevšimol, že som si ku niekomu prisadol.
" Ehm. Prepáč. Nie si ty náhodou...." nedokončila
" Dobre dobre som! A čo teraz? Chceš podpis? Fotku? Niečo iné?" odpovedal som podráždene s hlavou stále dole
" Nie." zasmiala sa, "Ja som sa len chcela opýtať, či niesi náhodou môj nový spolubývajúci. Lebo sme sa tu mali stretnúť...."
" Aha. Tak prepáč. A.... Ty nevieš, kto som?" pozrel som sa na ňu a zočil som jej krásu
" Nie... Mala by som?"
" Nooo... Ja len že.... Vlastne nie..." myslím že bude lepšie keď sa to dozvie neskôr. Predsa len, chcem skúsiť, aké by to bolo, keby že ma dievča nepozná ako toho slávneho Harryho Stylesa...., "Som Harry..." podal som jej ruku
" Ja som Jennifer. Ale prosím ťa hovor mi Jen. Páči sa mi to oveľa viac." podali še si ruky na znak uvítania.
" A je to krásne meno. Som rád že ťa spoznávam Jen." usmial som sa na ňu a ona sa trochu zapýrila. "Už začína byť chladno, nechceš si ísť so mnou sadnúť niekde do reštaurácie na večeru?" navrhol som jej
" Prepáč. Ale dnes nemám čas. Keď tak môžme ísť zajtra." vytiahla z kabelky papierik a pero, na papierik niečo napísala a podala mi ho, "Tak keď budeš mať zajtra záujem, zavolaj..." žmurkla na mňa jedným okom, rozlúčila sa so mnou stratila sa v tej večernej hmle.
Bože Harry! Ty si ale idiot! Chcem sa pomstiť Zaynovi! A bože pomoc! Ja neviem čo mám robiť!!!! Aaaa!!! - moja mysel chaosila..... (super výraz čo? :D)
Keď zrazu som ucítil niečiu ruku na mojom ramene. Otočil som sa a tam stál/a..........









Za 1. Trápny úvod....- Tram ta da dám! :DDDD ako sa vám páči new časť? :D ja fakt neviem čo si mám o nej myslieť... :DDDD snáď sa aspoň trooooošku páči ;)
Za 2. preslov....- Baby chcela by som sa vám veľmi preveľmi poďakovať že to vôbec čítate a komentujete :3 ou a vaše komenty! Ja normálne pri niektorých fakt plačem :3 ďakujem vám strašne pekne :3 vaše komenty ma ženú ďalej... :333
Za 3. hovadiny.....- a ináč ak chcete, môžete mi do komentov napísať, čo by ste chceli alebo si predstavujete v pokračovaní... :3
Za 4. také ešte.....- milujem vás <3 ale to určite už viete. :D a gratulujem... Ak ste to čítali, tak ste sa dostali na koniec! Wohou!!! :DDDDD ~Mrs.Horan~

True love 9

Ráno som sa zobudila úplne dolámaná. Pomaly som odcupitala do kúpelne a umyla sa. Neskôr som zišla dole pre raňajky a potom naspäť do izby baliť sa kedže poobede ideme. Celý deň som sa len naháňala, utekala z izby do šatníka a naspäť. Našťastie aj vďaka tomu som zabudla na všetky okolnosti zo včerajšieho večera. Pobalená som bola okolo pól druhej, tak som sa rozhodla ževskúsim zavolať Amy. V momente keď som na túto myšlienku prišla začal mi zvoniť mobil. A samozrejme volala práve Amy.
"Ajoj pusa!" skríkla Amy hneď keď som zodvihla.
"Ahoj, ako sa máš?" opýtala som sa.
"Ale fájn, ale pochváľ sa ty. Ako bolo na plese?" v tom momente mi došlo že Amy ani len netuší koho som stretla, a čo sa za tie dni udialo. Nechcela som jej nič hovoriť, napriek tomu že si hovoríme všetko. Viem že One Direction sú jej idoly a ešte by si to nejako zle vysvetlila.
"Vlastne nič. Ďalší nudný ples ako obvikle." povedala som po dlhšom váhaní. Kedže viem dobre klamať, na nič neprišla. S Amy sme kecali ešte celkom dlho, ale keď všimla som si koľko je hodín skoro ma porazilo. Bolo pol štvrtej, a o štvrtej mám byť na letisku. Otca som nečakala, pretože s ním sa stretnem až v New Yorku. Rýchlo som utekala pre kufor a trielila do auta. Na ceste našťastie neboli zápchy a na letisku som bola presne o štvrtej. Nestihla som ešte ani kufor položiť na zem a už volali môj let. Prešla som všetkými kontrolami a teraz už len čakať na lietadlo. Trocha meškalo, ale tak to býva vždy. O pár minút som už sedela vo svojom sedadle a čakala kým sa lietadlo rozbehne. Celý let. Som prespala a ani neviem ako sme leteli ponad sochu slobody a pomaly sa blížili k zemi. Vystúpila som z lietadla, v hale som si zobrala kufor a hľadala som auto ktoré po mňa agentúra mala poslať. Auto ma odviezlo pred budovu v ktorej sa má konať prehliadka. Najpr som musela ísť na skúšku, až potom do hotela vybaliť sa. Keď som prišla skúška sa práve začala. Obliekla som si oblečenie ktoré mi pridelili a prešla pár krokov, ktoré sprevádzal umelý úsmev a pár póz. Na konci skúšky si ma Emma, moja šéfka, zavolala do kancelárie. Dosť som sa zľakla, netušila som čo ma čaká.
"Ehm, volali ste ma?" opýtala som sa nesmelo keď som vošla do miestnosti.
"Samozrejme Sally, poď ďalej" povedala celkom milo a vtedy zo mňa strach celkom opadol. Posadila som sa na stoličku a čakala kým začne...
"Mám pre teba ponuku, je to veľmi dobrá a známa značka a bola by si veľmi dobre platená. Hľadajú mladé, pekné a šikovné doevčatá a ja ako šéfka agentúry som im odporučila teba, no a keď videli tvoje fotky boli nadšený."
"Nevidím dôvod prečo nie" povedala som
"Nechaj ma dohovoriť. Ide o to že je tam určitá zmluva a tá zmluva je na dva roky. No a ešte je tu tá drobnosť že je to v Londýne..." to posledné Emma už len zašepkala.
"Musím sa rozhodnúť" bolo to jediné načo som sa zmohla. Ostala som v miernom šoku, ale zase na druhej strane je to skvelá príležitosť, robiť niečo nové, spoznať nových ľudí atď. Určite o tom budem uvažovať. Rozlúčila som sa so všetkými a šla som rovno do hotela ktorý bol hneď oproti.

Ja viem, zatiaľ je to ešte také nijaké, ale už zachvíľu sa to obráti. Aj napriek tomu dúfam že sa páči.
With love your Mrs. Styles ❤

Summer Love- 58. časť

Pozerala som sa na Harryho a rozmýšľala, ako mu to povedať. Nechcela som, aby sa pre to so Zaynom pohádali, pretože neveštilo by to nič dobré.
"Tak?" prerušil moje rozmýšľanie Harry a naďalej tam stál s prekríženými rukami, "Chcem počuť všetko. A pravdu."
" No vieš..." podišla som k nemu
" Ja počúvam..." pozrel na mňa prísnym pohľadom
Objala som ho. "Ja ti nechcem ublížiť. Teda ani nie tebe ako kapele ale to je teraz jedno. Nemôžem ti to len tak povedať. Pohoršila by som vám vzťahy..."
" Bee. Snažíš sa mi naznačiť že si sa vyspala s niekym z kapely?" jeho pohľad sa zmenil na zhrozený
" Nie tak celkom..."
" Čo prosím?!" zvýšil hlas. Teda nahnevaného som ho ešte nezažila
" Nechaj ma to vysvetliť. Prosím..."
" Tak to si teda véľmi rád vypočujem ako sa moja frajerka vyspala s jedným z mojich najlepších kamošov..." povedal ironicky a sadol si opäť za stôl.
" Fájn. Ale sľúb mi jednu vec..."
" A čo také?"
" S nikým sa kvôli tomu nepobiješ..."
" A prečo by som sa mal s niekym biť preboha!"
" No vieš včera ako som prišla do postele dosť neskôr ako ty. Tak ja som nebola na záchode. Ale nemenovaný člen vašej skupiny ma zastavil a snažil sa o.... No to je jedno a nechcel ma pustiť cez dvere za tebou do izby lebo tam držal ruku a tak som ho pochvíli kopla medzi nohy a mala som voľnú cestu k tebe. To je jedna vec. A dneska ráno som dostala škodlradostnú náladu lebo som skoro vstala a tak som začala 'spievať' karaoke, ako si mohol vidieť, ale nechcela som zobudiť teba ale všetkých ostatných. Takže prepáč a keď si odišiel do kuchyne tak so mnou začala spievať tá včerajšia osoba a ja som to celé vypla lebo mala zase blbé reči... A došla som tu a ďalej už vieš...." zakončila som monológ
" Áha." sedel tam ako prikovaný
" To je všetko čo k tomu povieš?" bola som prekvapená no zároveň aj nešťastná. Nevedela som totiž, čo mám robiť. No pomyslela som si že to bs etko poviem Sunny alebo Fredie. Veď ony budú vedieť, čo robiť.
" A kto je ten nemenovaný člen?" prerušil ma z premýšľania Harry
" To ti nepoviem lebo by ste sa ešte pred interview, či čo to tu máte zbytočne pohádali."
" Niall má Sun, Liam spal na chodbe s Louisom a ja som bol vo svojej izbe vtedy večer. Takže jediný, kto ostáva je Zayn...." rozmýšľal nahlas, "Je to Zayn. Však?" pozrel na mňa jedým očkom
" Nie Harry. Ja ti nepoviem kto to bol." založila som si ruky na prsiach
" Fajn. Keď mi to nepovieš ty, tak si to zistím sám. A prvý koho budem spovedať bude Zayn..." postavil sa a smeroval ku dverám z kuchyne. Snažila som sa ho zastaviť rukami, päsťami ale bol až príliž silný na mňa...
Pohľad Harryho:
Keď mi to povedala,ostal som dosť v šoku. Nakoniec som sa postavil a rozbehol som sa za Zaynom. Snažila sa ma zastaviť , ale bola príliš slabá. Vybehol som z kuchyne a rútil sa rovno k Zaynovi, ktorý pozeral telku.
"Čo máš s Bee?" opýtal som sa bez pozdravu.
"To by ti mala povedať ona nie?" povedal bez záujmu a ďalej pozeral na tie hovadiny. Pochopil som že teraz z neho nič nedostanem. Odyšiel som do izby a sadol si na posteľ. Čo je medzi nimi?- táto otázka mi stále behǎa po rozume. Myslím že spolu spali, určite spolu spali. Podviedla ma so Zaynom. Ako mohli? Zrazu sa do izby vrútila Bee.
" Harry čo ti ten idiot povedal?!"
" Všetko dôležité na to, aby som si domyslel..." odpovedal som neprítomne hľadiac na stenu oproti mne
" Harry prosím! Nepočúvaj ho! On klame!" začala tam plakať a kričať zároveň. Keby som nevedel že spala s jedným z mojich NAJ kamošov, tak by som ju objal a už jej nedovolil vyroniť ani jedinú slzičku. Ale to je teraz preč. Ublížila mi...
" Ja viem čo viem! A teraz Bee, vypadni! Nechcem ťa už ani vidieť!" začal som kričať aj ja a rukou som ukazoval na dvere
" Ale Harry. On ti nepovedal pravdu!"
" Povedal som, aby si vypadla! Tak padaj! A už sa mi neukazuj na oči!" zareval som a v jej očiach bolo vidno strach. Zatvorila dvere na mojej izbe a potom som už len počul ako tresla hlavnými dverami.
Ako mi to Zayn mohol urobiť?! Veď to je jeden z mojich NAJ kamošov. Vlastne jeden z NAJhorších teraz, a nie z NAJlepších. Idiot jeden! Ako mi to mohol spraviť?! Musím sa pomstiť! Ale ako? Ako? Ako? Mysli Harry! Mysli! Mám to! Keď sa on mohol vyspať s mojou f.... S Bee, tak ja sa môžem vyspať s Perrie. To nebude až taký problém. Veď zo začiatku išla aj tak po mne a až potom sa chytila na Zayna. Aspoň si užijem a pomstím sa Zaynovi.... Sóm Géňius! :D
Vzal som si teda bundu a vyšiel som pred hotel, kde na mňa čakalo asi 300 fanúšičiek. A prečo to nevyužiť?.....







Koláčiky moje mne je fakt strašne prestrašne ľúto že som vám včera nepridala časť ale som od rána pol 9 do 23.30 bola na súťaži. Taže som nestíhala a dneska do obeda som bola tak brutálne unavená že konec so mnou... -_-
K časti. Keďže som bola dneska jak vypľutá rezanka tak som mala menšie problémy s napísaním časti. Takže ďakujem ~Mrs.Styles~ a *Sarah* za pomoc. Veľmi si to vážim.
Zajtra bude pravdepodobne časť. Prosím napíšte mi nejaké tie vaše názory do komentíkov. Veľmi si to cením :3 :*
A áno! Zmenila som výzor blogu.... -_- mne sa lúbi.... A keď vám ne, tak vám idem vyžrať za trest chladničku! :D
With love your ~Mrs.Horan~

True love 8

Zrazu ma Zayn chytil za lakeť, otočil si ma k sebe a dal mi neskutočne dlhý, krásny a romantický bozk. Nedokázala so sa odtiahnúť. Jeho bozky sú neskutočné. Zrazu som sa vrátila do reality a uvedomila som si že on má doma priaťeľku. Odtiahla som sa...
"Zayn, bože čo to? Máš Perrie..." povedala som dosť nechápavým hlasom.
"Ja...som sa zamiloval...do teba... Vieš nikdy som neveril na lásku na prvý pohľad, ale v momente keď sme do seba na plese narazili som vedel že ty si tá..." prerušil ma,
"My spolu byť nemôžme! Veď sa možno už ani neuvidíme, a ako som povedala, máš doma jeden nedoriešený vzťah" povedal som trochu naštvane.
"Ale ja chcem byť s tebou" zašepkal smutne, akoby už nevedel čo viac povedať.
Ako dopovedal rozbehla som sa dnu bez jedného slova. Zayn tam ešte chvíľu stál, ale keď mu došlo že to nemá zmysel odyšiel. Fájn, takže už nie som len majster na posrané vzťahy, ale aj posrané priateľstvá. Šla som rovno do svojej izby a hodila som sa na posteľ. Čo to so mnou spravil? Poznáme sa dokopy dva dni, ale neviem si predstaviť žeby som bola bez neho, že už neuvidím jeho krásne oči... Akoby sa nič nestalo, akoby nebol ples a dnešný večer. Na druhej strane som bola rada že sa to skončilo skôr ako sa niečo vôbec začalo. Veď aké by to bolo pre Perrie, keby za ňou prišiel Zayn a povedal že chce ukončiť dlhodobý vzťah kôli párdňovému romániku. Nevedela som čo robiť a týmito myšlienkami som sa dusiť nechcela, tak som sa rozhodla že zavolám Amy. Hádam nechodí spať o deviatej. Vytočila som číslo a čakala kým sa v telefóne rozozne hlas moje najdrahšej kamarátky. Čakala som, ale stále nič. Ktovie čo robí, možno ani nie je doma. Určite sa niekde fláka s nejakými čudáckymi chlapcami. Amy je v tomto fakt zvláštna. Nechce vzťah, ale vláči sa s rôznymi úchylmi. Po tom ako aj na druhý pokus nezvihla, prikrila som sa perinou a snažila sa zaspať. V tej chvíli mi vôbec nevadilo že mám na sebe ešte sako a nohavice, chcela som sa len nechať uniesť do rýše snov kde je všetko možné.......

Ach dievčatá... Je mi to fakt ľúto že je taká krátka, ale som rada že som vypotila aspoň toto a to doslovne pretože túto časť som písala v prepotenom pyžame pod perinou. Som chorá a občas mi je tak zle že ani na obrazovku nevidím. Uvidím či bude časť zajtra, kedže teraz nemôžem nič sľúbiť. Nehnevajte sa, ak vyzraviem tak vám to vynahradím <3
Mrs. Styles

True love 7

Kým sme čakali na čašníka Zayn sa pokúšal nadviazať konverzáciu, ale nejak ro nešlo. Nebolo to ale obviklé trápne ticho, každý sme boli zaborený do svojich myšlienok a nikto ich nechcel prerušiť, tak sme sa len pozerali jeden druhému do očí.
"Ehm, ehm chcete si objednať?" prerušil nás čašník.
"Samozrejme" povedal Zayn zmätene,
"Ja si dám tieto cestoviny." povedala som pričom som čašníkovy ukazovala jedálny lístok.
"A vy pane?" opýtal sa čašník Zayna.
"Dám si to isté" povedal Zayn a čašník sa presunul k ďalšiemu stolu.
Kým nám doniesli jedlo rozprávali sme sa už normálne, pokým nedošlo na tému ON. Začalo to vpohode, opisoval mi ako začal spievať, ako sa spoznal s chlapcami atď. Keď skončil opýtala som sa len tek uo srandy či má priateľku a dúfala som že povie nie.
"No ehm, ako to povedať..." začal Zayn, ale už z tónu jeho hlasu som vycítila že na túto tému sa nechce vyjadrovať tak som mu skočila do rečí:
"Zayn, ak nechceš nemusíš mi to hovoriť..."
"Nie, poviem ti, ja len je to trocha divné. Sám neviem či mám a či nie. Volá sa Perrie a tiež má skupinu. Zo začiatku som bol zaľúbený, ale teraz sa stále hádame a nevieme spolu vydržať v jednej miestnosti ani 5 minút. No a pred tým ako sme prišli do Ameriky sme sa pohádali a už dva týždne o sebe nevieme..."
"Aha, tak to mi je ľúto." ľútostivo som sa pozrela na Zayna. Radšej som zmenila tému a nechali sme to tak. Zvyšok večera sme sa bavili, zistila som žebs ním je fakt sranda. Keď som zrazu zívla a usúdili sme že je na čase ísť. Zayn ma chcel odviesť a ja som nenamietala. Zastal pred bránou a ako správny gentelman mi otvoril dvere od auta. Odprevadil ma až ku dverám a nadišiel čas na lúčenie.
"Uhmm takžeeeee" chcela som začať, len som nejako nevedela čo povedať a nechcela som to ukončiť nejakým suchým čau.
"Taaák, hmmmm... Bolo mi s tebou fajn a bol by som rád keby sme si to zopakovali."
"Zayn, odyšiel ti malý detail a to že za pár dní odchádzate."
"No veď ešte máme pár dní..."
"Ale ja zajtra odlietam do New Yorku. Mám tam prehliadku a navyše otec tam má prácu tak ideme spolu"
"Aha, ale to znamená že sa už neuvidíme?"
"Veď telefóny existujú, nie?" snažila som sa odľahčiť situáciu. Z jeho strany som cítila smútok, ale aj niečo viac... Možno si to len namýšľam...
"Tak ja idem, zavoláme si" chystala som sa odýsť ale zrazu...

Summer Love- 57. časť

Ráno ma zobudili jemné dotyky slnečných lúčov.
" Ej do pi! Aj s tým slnkom!" svietilo mi totiž rovno do očí. Keďže mi to bránilo dlhšiemu spánku, postavila som sa z postele a natiahla si všetky svaly. Potom som si popukala chrbtové stavce. Pomaly a potichu som vyšla z Harryho izby a presunula do obývačky, kde bol nehorázny bordel. Ryba, už roztopená, ležala v strede obývačky, okolo nej sviečky, obrus a ten pripborový nožík. Ďalej tam boli všade fľaše od alkoholu a kadejakých hovadín. Keď som zbadala že je ešte len pol 8 zhrozila som sa, no mala som toľko energie a obrovskú chuť urobiť niečo zlé... A tak som začala hľadať v elektronickom príslušenstve nejaké hry s pripojením na telku.
" Bingo!" zašepkala som sama pre seba. Zasunula som CD-čko do hernej konzoly a 'Hor sa na vec!'. Pospúšťala som potrebné veci a teraz prišiel na rad výber pesničky. Zapla som totiž karaoke.
" Ktorú vybrať, ktorú vybrať?" pýtala som sa seba stále dookola až kým som nenašla tú pravú...
" Mám ťa! Hhhhh.... Tohle bude legraceeee...." zapla som od Justina Biebera- As Long As You Love Me. Hlavne kvôli tým refrénovým lalalalalalalal :D. Začala som 'spievať' tak nahlas ako som vedela. Tak falošne a tak mimo ako bolo v mojich silách. A teraz prišiel na rad refrén.
" Es! Long! Es! Ju! Lalalalalala lá lalalalalalala Láv mi!!!!!!!!" kričala som do toho mikrofónu čoraz hlasnejšie.
" Čo sa tu dopiči deje?!" vyšiel z izby Harry a rukou sa škrabal zo zadu na hlave. Ahhhh! Bol taký sexy po ráne!!!!! No Chudák. Toho som chcela zobudiť zo všetkých najmenej. No bohužiaľ mal izbu najbližšie. Pohybom ruky som mu naznačila aby ma teraz nechal. A tak sa zavrel v kuchyni. A je tu ďalší refrén.
" Es! Long! Es! Ju! Lalalalalala lá lalalalalalala Láv mi!!!!!!!!" no a teraz prišla na rad tá 'rapovacia' časť. Pripravovala som sa a v momente keď som chcela začať začal niekto iný. Niekto s mužským hlasom. Niekto. Zayn!
" I don't know, if this makes sense, but you're my Hallellujah! Give me a time and I'll rendezvous, and I'll fly you to it.
I'll beat ya there.....girl...."
" Čo si myslíš že ako dopiči robíš?!" celé som to vypla
" Spievam? Teda rapujem?" hodil rukami od tela
" Hej.... Vidím.... Ďakujem! Skazil si mi celú zábavu." vydala som sa smerom do kuchyne. No chytil ma za zápästie a silno mi ho stlačil. Ani som sa naňho nepozrela, vytrhla som si ruku z tej jeho a zavrela pred ním dvere do kuchyne. Sadla som si oproti Harrymu za stolom a hlavu si uložila do dlaní
" Už mi povieš, čo to ako malo byť?" zasmial sa
" Prepáč..." pretrela som si prstami spánky, "Ja... Som mala chuť sa pobaviť tým že všetkých takto skoro ráno zobudím. Ale všetko to skazil.... To je jedno."
"Bee. Zver sa mi. Mne môžeš veriť..." chytil mi ruky a pritiahol si ich k sebe
" Ale tu nejde o to..." zaleskli sa mi oči
" A o čo potom?" vstal od stola
" Nechaj to tak..." zase som si založila hlavu do dlaní
" Nie Bee. Nenechám. Chcem vedieť čo ti je! A kým mi to nepovieš, nehodlám odtiaľto odísť." založil si ruky na prsiach a oprel sa o dvere.....






Bože baby. Prosím nezabite ma že tie časti pridávam tak neskoro.... Ale dneska som bola do pol 6 pri kaderníčke... (Farbila ma... :33)... :DDDDD
a dúfam že sa vám časť páči. Prosím zanechajte mi tu nejaký ten váš názor aby som vedela, čo si o tom myslíte. Môžte tam aj prihodiť, že čo by ste chceli v pokračovaní ;) :3 a nehorázne vám ďakujem za 11 komentárov!!!!!! Madafakaaaaaa!!!!!! Ste neskutočné!!!!! :33333
~Mrs.Horan~

True love 6

Sedím v izbe a rozmýšľam nad večerom. Prečo ma pozval? Tak veľmi sa chce kamarátiť? Alebo sa mu páčim? Nie, dosť už sa nechcem vrhnúť do vzťahu bez rozmýšľania! Aby som zavrhla túto myšlienku napustila som si plnú vaňu vody a pridala pár kvapiek peny. Ľahla som si do vane, teraz čo? Od nudy som si začala čítať informácie o šampónoch a telových mliekach. Zabavilo ma to tak že som ani nevnímala okolie. Zobudila ma až chladnúca voda vo vani. Ešte som sa opláchla a vyšla som z vane, potom som sa poutierala a nakrémovala. Z kúpelne som vyšla o pól jednej. Asi by som sa mala ísť najesť. Zišla som do kuchyne a poprezerala som či niečo nemáme. Doma nikto nie je, veď samozrejme otec pracuje, zase. Uvarila som si špagety a namiešala si omáčku. Obed som schuti zjedla a rozbehla som sa do obývačky. Zapla som si telku a vyvalila som sa na gauč. V telke idú zase nejaké blbosti, ako inak. Prepínala som z kanálu na kanál a nechala som pustený dokumentárny film o Afrike. Pomaly sa mi začali zatvárať oči a zaspala som ako bábo. Zobudila som sa až zvučku nejakej hlúpej reklamy. Koľko je hodín? Počkať.. Čo? Peť? Och bože, o hodinu je tu Zayn!!! Vybehla som hore po schodoch a utekala do svojej izby. Hneď som vbehla do šatníka a rozmýšlala čo na seba. Kde vlastne ideme? Niečo slušné, alebo niečo do fastfoodu? Nechcem vyzerať ako krava, keď on bude mať na sebe šaty a on rifle s mikinou. Nakoniec som sa rozhodla pre červené nohavice, červené sako, čierne tielko a na oživenie žltú kabelku. Je to také akurát a je jedno kam pôjdeme. Pozrela som sa na hodinky a bolo pol šiestej. Rýchlo som si dala jemný make-up, rozpustila si vlasy a narúžovala si pery. Akurát keď som skončila zazvonil zvonček. To bude Zayn, posledný pohľad do zrkadla a idem na to. Otvorila som dvere a zbadala úžasne nahodeného Zayna. Je taký krásny. Bože čo to hovorím? Nesmiem sa zamilovať! Nie, nesmiem a už vôbec nie do Zayna ktorému sa okolo krku hádžu ďalšie dva milióny...
"Ahoj, vyzeráš nádherne" prerušil trápne ticho.
"Ehm, ďakujem ty tiež"
"Tak ideme?"opýtal sa
"Samozrejme"
Nasadli sme do auta v ktorom už čakal šofér a nechali sa odviezť na záhadné miesto, teda pre mňa záhadné. Cestou sa medzi nami konverzácia trošku rozbehla, a bavili sme sa už aj o úplnych blbostiach, no čo hlavne že nie je ticho... Zastavili sme pred dobrou reštikou, kde občas chodievam. Je neďaleko Hollywoodu a ak sa vám ujde dobrý stôl, je odtiaľ vidieť rovno na slávny nápis. Keď sme vošli Zayn zašiel za čašníkom ktorý nás viedol rovno na zadnú terasu. Pred nami sa pýšil slávny nápis a my sme sa spokojne usadili.

Summer Love- 56. časť

Zayn bol pri mne čoraz bližšie, a ja som nemala ani najmenšie tušenie, čo urobiť. Keď už bol odo mňa asi 5 centimetrov, začal ma hladiť po stehne... Chytila som jeho ruku a položila mu ju na jeho rozkrok. Otočila som sa chrbtom k nemu, postavila som sa a odpochodovala som urazene k Harrymu.
" Muckooo?" brnkala som mu prstom po nose, naklonená nad ním
" Čo je?" spýtal sa pripito, "Oh! To si ty.... Áno, honey?" pokusil sa o úsmev
" Nechceš si ísť ľahnúť do postele? Bolo by ti tam pohodlnejšie..." jemne som sa zasmiala
" Myslím že by to nebol až taký zlý nápad. Pomôžeš mi sa zdvihnúť?" natiahol ku mne ruky, a ja som mu pomohla vstať. Zayna som stále jedným očkom sledovala. Stále tam rovnako sedel... Harry šuchtavo smeroval do svojej izby. A ja, keďže som nechcela tráviť čas v prítomnosti pripitého Zayna, chcela som ísť za ním. Už som bola na prahu dverí, keď ma zastavil jeho rukou, ktorou sa oprel o zárubňu.
" Zayn pusti ma!" precedila som cez zuby
" A prečo by som mal mačička?" zaškeril sa
" Pretože chcem aby si toto tu prežil..." zaškerila som sa rovnako ako on. Znova som sa pokusila prekĺznuť. A zase bez výsledku.
" O čo ti ide?" začínala som znieť ako dieťa, ktoré si prosí naspäť lízanku, čo ste mu zobrali
" Chcem ťa...." prezeral si podrobne každý milimeter mojej pokožky na tvári
" Nie Zayn, nechceš. Ty si len opitý a preto táraš hovadiny. Aj keď... Nedivila by som sa tomu, že by si po mne išiel...." prehodila som si vlasy cez rameno a znova sa pokúsila prekĺznuť. No zase. Bez výsledku. Zayn ten priestor držal teraz ešte silnejšie ako predtým.
" Nepokúšaj sa o útek... Nepodarí sa ti to.... Zbytočne si ublížiš." zaškeril sa a opäť sa približoval ku mne jeho perami. Keď už bol dostatočne blízko, využila som to že má trochu rozkročené nohy. Kopla som medzi ne a Zayn sa v nápore bolesti zosunul na zem. Rýchlo som ho preskočila a stihla som ešte zašepkať.
" Prepáč Zayn ale nemám záujem..." a zabuchla som mu dvere pred nosom.
" Kde si toľko bola?" ozval sa tichý hlások z tmy
" Skočila som si ešte na dámy..." vyzliekla som si šaty a priľahla si k Harrymu do postele
" No.... Som rád že mi už robíš spoločnosť... Čo budeme robiť?" opýtal sa a pobozkal ma do vlasov
" Tak to teda fakt netuším...." otočila som sa na bok, aby som naňho dobre videla a hlavu som si podoprela lakťom.
" Ale ja áno...." vrhol sa na mňa a zahŕňal ma množstvom vášnivých bozkov.
" Fajn... Už viem na čo myslíš..." zasmiala som sa
" Nepamätáš na náš sľub?" odtiahol sa
" Jasné že pamätám!" a pritiahla som si ho späť k sebe
Pokračovali sme v našej činnosti a ničím sme sa nedali rozptýliť. Harry mi dal dole nohavičky, a úplne kašlal na predohru, rovno ho do mňa vrazil až po koreň. Prirážal čoraz slabšie, až kým sa na mňa v návale únavy nezložil. Keďže nebol už najľahší, pretočila som ho vedľa seba a zakryla ho plachtou. Pobozkala som ho ešte na líčko a zašepkala...
" Dúfam že to bude nabudúce lepšie. Dobrú noc láska." otočila som sa mu chrbtom a zaspala som. Ráno.........









Prepáčte holky, že až teraz ale nestíhala som sa učiť. Neviem čo si mám o tejto časti myslieť..... :DDDDDD dúfam že sa aspoň trošku páči. :3 stále nemôžem uveriť, že VY ste dali že 9 komentárov!!!!! 9!!!!!!! Wow!!!!!! No ja naozaj nemám slov. Keď mi tie komentáre píšete baby, ja.... Mne sa až slzy hrnú do očí.... A za to vám patrí jedno obrovské tučné ĎAKUJEM! :3333 naozaj.... :) na ďalšiu si prosím, keď zvládnete, zase 9 komentíkov :**** a btw. Ako ste si mohli všimnúť, spoluadminka začala pridávať znova True Love.... dúfam že budete kometovať tak isto pozitívne ako mňa :3 with big love your ~Mrs.Horan~

Summer Love- 55. časť

Aaaa pokračujeme :DDDDD
Pohľad Bee:
Keď som sa dostavila ku hotelu, vošla som dnu, a mala som namierené do výťahu. Bolo už totiž načase. 19.34..... Hmmmm... Dobre makám... Nastúpila som, stisla gombík na najvyššie poschodie, a pri vystupovaní mi padla sánka. Totiž, aby som sa nestratila, bola pre mňa vyrobená cestička zo sviečok až k jedným dverám.
" Awww... Harry chce byť romantik :3" pomyslela som si. Stlačila som kľučku na dverách a pootvorila som ich. Všade bola tma. Načiahla som sa na najbližšiu stenu, že zapnem svetlo, no zapínač bol trošku ďalej a ja som sa zdžubala na zem. Vtedy sa ozvalo jedno veľké: "PREKVAPENIEEEEEEEE!!!!!!"
" To-to-to je pre mňa?" hrala som sa na dojatú....
" Všetko najlepšie Bee!" prišla ku mne Sun a pomáhala mi vstať
" Ale ale ale, čím som si toto zaslúžila?" som teda fakt dobrá herečka
" Veď máš predsa narodeniny. A čo by sme pre teba nespravili?" objala ma a podala mi zabalenú krabicu s mašlou. Otvorila som ju a skoro mi oči vypadli z jamiek. Uvidela som dokonalé ružové topánky a kabelku s trblietkami!
" To je moja najobľúbenejšia kombinácia! Aaaaaaa!!!! Ďakujem Sun a Niall!!!" objala som ich s piskotom
" Ste úžasní!!! Ďakujem krásne!!!" položila som si veci, "Ďalší!" zvolala som chladne. Ďalší sa na rad postavil Loui, Zayn a Liam a podali mi krabičku menších rozmerov, ako tá predtým. Pomaly som ju otvorila a spatrila som ju! Tú najdokonalejšiu voňavku na svete!
" Aaaaaaaaaa!!!! Ďakujem ďakujem ďakujem chlapci strašne krásne. Veľmi ste ma potešili!" a takisto som ich všetkých objala
" Tento darček je aj od El, Dan a Pezz..." povedal Liam za všetkých.
" Vy ste sa dali opäť dokopy? Veď to je supeeeeer!!!!" a zase som ich objala. Položila som voňavku ku ostatným darčekom a čakala som na ďalšieho 'gratulanta'. Ďalšia bola Fredie s Tomom. Podali mi krabicu mega rozmerov. Pomaly som rozviazala stužku na nej a v údive som pozerala na krásnu tortu mega rozmerov.
" Waaaaaw! Ďakujem!!! Je prekrásna!" a takisto som ich objala
Nakoniec prišiel Harry. Ten mi podal maličkú krabičku. Otvorila som ju, a skoro som na riť spadla. V tej krabičke boli kľúče od auta.
" Ha-h-harry to čo je?" klipkala som nechápavo očami
" No tak toto je tvoje nové autíčko." a venoval mi dlhý bozk.
" To nemyslíš vážne! Veď to je presne to auto čo som chcela!" rozplakala som sa
" Ja viem." zatvoril krabičku a odtiahol ma za ruky do kuchyne, kde bola nachystaná tá torta od Fredie a Toma na krájanie.
Chytila som do ruky nožík, všetci si pripravili foťáky a zarezala som do nej. Odkrojila som každému po jednom kúsku, Harry zatiaľ nalial každému prípitok. Po chvíli bola jedna fľaša šampusu fuč.
" Máme ĎALŠIEEEEEE!!!" zakričal Zayn z obývačky, ktorý už zrejme mal toho v sebe trošku viac.
" Neklam ty, ty ty ty *hip Cigáň!" kričal Louis
" Chalani chalani kľud. Toto je teraz vážne! Nevidel niekto moju *hip Tortilu?" spýtal sa zamyslene Liam
" Keho?" chytil ho za rameno Niall
" No Tortilu! Korytnačku čo som dostal!" rozplakal sa
" Počkaj. Tortila je nejaké jedlo. Asi som ju zjedol. Prepáč brácho..." uvažoval Niall.
" Čo si urobil!!!!!!!!! To snáď nemyslíš vážne!!!!! Ty. Si. Zjedol. Malú. Nevinnú. Tortilkuuuuu!!!!!!" plakal už úplne. Síce som sa na nich dobre zabávala, dala som prednosť dievčenskej spoločnosti.
" A si predstav.... Hahahahaha!!!" takto asi fungoval rozhovor medzi Sun a Fredie. Zrazu som započula hudbu z obývačky. Vošla som tam a neoľutovala som. Harry stál v boxerkách na stole a kričal: "Harlem SHAKEEEEEEEEEEEEE!!!!!!!!!!!" a pritom tancoval, ten ich, jak to volám, šuky šuk tanček. Bola to prdel. A tak som sa pridala. Vyšla som na stôl a začal som sa vlniť okolo Harryho ako okolo tyče.
Zrazu sa hudba vypla a započuli sme iba Zayna, ktorý stál pri vypínači svetla. Kývol nejakým znakom na Nialla a ten, ako nejaký čašník zapol dlhé sviece položené na obruse, na podlahe. Zayn zhasol svetlo a sadol si k sviecam.
" Všetci sem si posadajte! Ale do kruhu! Pozor!" všetci sme ho počúvli a posadali sme si tak ako nám kázal. Okolo čela si obviazal stužku z torty a chytil sa za kolená. Podotýkam že všetci chalani boli len v spodnom prádle.
" Ide sa na to! Chceme vyvolať ducha dávno zosnulej Anežky Poršovej. Ako prvé potrebujeme obetu! Niall?!!" Niall na slovíčko počúvol a schúlil sa do klbka pred Zaynom. Zayn vzal do ruky príborový nožík a zdvihol ho nad Nialla
" Zayn! Nerob to!!! Použime ako obetu niečo iné!" ozvala som sa. Všetci sa pozreli mojim smerom.
" A čo také!?!?!" zatiahol
" Ehm.... Napríklad som si všimla že v mrazničke, v kuchyni, máte ryby. Čo takto použiť Pištu?"
" Skvelý nápad sirka Bí" pochválil ma....
" Aha... Ale prednosť dávam menu, grófka Bee..." postavila som sa, zbehla do mrazničky, odkiaľ som vybrala mrazeného pstruha a položila som ho pred Zayna namiesto Nialla.
" Môj pane..." oslovila som ho
" Fajn. Môžme pokračovať. Drahý Sultán Aladym! Vyslyš nás a zošli nám zosnulú Anežku!!!" zdvihol ruky k stropu a nožík zabodol do Pištu, "Máme aj obetu!" škoda že, Pišta bol zmrznutý a ten nožík sa doňho nezapichol ale spadol na zem, "To nič."
V tom momente Niall vstal a odišiel preč. Nikto si ho nevšímal. Všetci sa sústredili na obetu. Teda.... Ani nie všetci. Sun si niečo šepkala s Fredie, Harry ležal Louimu v lone a hladkal ho po vlasoch, Tom mal vypúlené oči na Zaynovu obetu a Liam tam odpadol pod náporom únavy. Ja som bola triezva, čo sa naozaj nestáva často.... O chvíľu sa Niall vrátil s krikom a dupotom, oblečený v nejakej plienke a okolo krku mal obviazanú paplónovú plachtu....
" Som tarzaaaaaaaaaan a prišiel som vám doniesť Anežku Poršovú!!!!!!! Huuuuuuuuuuuu" a toto robil celý čas až kým sa Zayn nepostavil a netrepol ho zozadu po hlave.
" Ty kripel! Veď to je Sultán Aladym!!!!" kričal
" Ale ja som tarzan!" založil si ruky na prsiach a sadol si naspäť na zem
" Ále nepíčuj!!!" zobudil sa Liam a potom zase zaspal
" Ty si môj tarzan..." postavila sa Sun a za ruky ho odviedla niekde preč. Fredie s Tomom sa s nami začali lúčiť a v napitom stave išli domov. Loui sa rozhodol že ide s Liamom preč. A tak ho chytil za nohy a začal ho ťahať von z izby. No skončili takže zaspali na sebe na chidbe pred izbou. Ostala som tam ja, Harry a Zayn
" Čo budeme robiť???" začal sa ku mne Zayn približovať.....








Aaaaaaaaaaa!!! Baby sorry sorry sorry!!!!! Prepačte!!! Len tak btw pred touto časťou je ešte jedne. Pre tie ktoré si nevšimli. :D
Takže späť.... Dúfam že čakanie stálo za to.... :333 snáď sa vám páči a 5+ komentov na ďalšiu časť ;) mne sa táto časť moc nepáči. Myslím si že by som to mohla napísať aj lepšie... :( ~Mrs.Horan~
Ps: tu vám pridám darčeky Bee

Summer Love- 54. časť

Pohľad Bee:
Bolo asi 10 hodín keď som 'odtancovala' z kuchyne od Sun. Netušila som absolútne, čo mám robiť, a tak som si z mojej izby zobrala iPod a v pohodlí som sa usadila na balkóne v mojej izbe. Ležala som tam na lehátku a vyhrievala som sa, keď tu zrazu mi zazvonil telefón. Vybrala som si jedno sluchátko a zdvihla som to.
" No?" ozvala som sa ako prvá
" Emmm... Že mamka odkazuje, že vám upiekla koláč." ozval sa nejaký detský hlas
" Aha... A kto volá keď sa môžem opýtať?"
" Eeeem Kovalčikovi..."
*tu *tu *tu
Zrušila to? A to akože čo je toto? *arghh! obliekla som si ľahké šaty a zabuchla dvere. Zavrela som sa vo výťahu a nastavila sa na 2 poschodie. Bývali sme totiž na 4. keď sa dvere otvorili, podišla som ku dverám Kovalčikovým, zazvonila som a čakala kým mi niekto nepríde otvoriť... A dočkala som sa. Otvorilo mi malé, blonďaté dievčatko s modrými očkami.
" Vy ste teta Bee?" opýtalo sa jemným hláskom
" Áno. A prosím ťa nehovor mi 'teta' Bee. Hovor mi iba Bee. Teší ma." podala som jej ruku na pozdrav. A ona sa mi odzdravila
" Mamka vám... Teda ti upiekla koláč k narodeninám." a podala mi jablkový koláč z lístkového cesta. A k narodeninám? Dofrasa o čom to tu točíš ty zmrde jeden.... Pomyslela som si. Alebooo počkať. Veď ja som ešte počas minulého školského roku zaznačila do kalendára, čo máme na chladničke, len tak zo srandy že na 22.8. -Bee narodeniny- 20 rôčkov <3. Jaaasne! To boli vtedy 'foooory'.
" Aha. Tak jej odkáž že ďakujem." vytrhla som jej koláč z rúk a vletela do výťahu z hrozitánskym smiechom.
" Muhahahahahaha! Toto bude fór storočia! Ha ha ha ha ha ha!!!" smiala som sa vo výťahu jak taký postih a ani som si neuvedomila že vedľa mňa vo v´yťahu stojí dôchodca z 5. poschodia.
" Dobrý!" odzdravila som sa mu keď som vychádzala von.
" Kde si bola? A prečo sa smeješ jak spitá?!" zvozil ma Niall hneď pri dverách.
" Ja ani neviem.... Teda vlastne ten dedek vo výťahu mi rozprával jeden vtip že.... Mhm... Hej... No a tak sa smejem."
" Preboha! Ty si niečo pila?!" chytil ma za čelo akoby mi meral teplotu
" Ale nechaj ma!" dala som jeho ruku preč, "Som úplne v pohode."
" Hej veď vidím..." povedal ironicky, "Každopádne. Chcel by som ťa poprosiť, aby si prišla o 19.30 do hotelu 'de Paris' na najvyššie poschodie. A obleč si niečo na šupy. Á nemeškaj. My teraz musíme ísť so Sun do lekárne, lebo nám došli vajcia.... Emmm... Ahoj!" teda to. Vyzeralo divne... Keď už obidvaja vypadli, nevedela som čo robiť. Pustila som si teda telku, urobila si kakao a čumela som do nej, až som zaspala...
...
Zobudila som sa na teplý, teda už studený a hlavne mokrý pocit na hrudníku. Otvorila som oči, a čo nevidím. Celé kakao som si vyliala na moje krásne letné šatičky.
" Oooh! No super! Teraz ich musím dať prať.... A fuuuuj... Som celá lepkavá.... Idem do sprchy...." viedla som viac menej so sebou malý rozhovor. Osprchovala som sa, natočila si vlasy, dala jemný make-up, hrubšiu linku, a asi kilo špirály. "Do piči! Už je 19.15! Musím si máknuť!" ale nejak to nevydalo. Výber šiat bol 3-krát náročnejší... No nakoniec som predsa len niečo vybrala. Nasadla som do mojho aftíčka a priamočiaro do hotela 'de Paris'.....






Baby ja viem že dneska mala byť ožranpárty. A aj bude len trošku neskôr. Sľubujem. Do 20.30 tu bude. A nezabite ma za to prosím :D dufam ze sa vam aj toto paci a dovod? No bola by to priliz dlha časť tak som ju radšej rozdelila :DDDD Ale komentovat mozete. Nenahnevam sa :DDD :**** ~Mrs.Horan~

Summer Love- 53. časť

Nemilé prekvapenie v podobe guče paparazzov s blýskajúcimi sa fotoaparátmi.
" Niall. Ja sa bojím. Ja nechcem ísť von..." pritúlila som sa viac k nemu, pričom sa stále snažil prejsť autom na hotelové parkovisko.
" Neboj. Ja ťa ochránim!" zvolal Niall hrdinsky. Musela som sa začat smiať, pretože nejaký že echt herec by z neho teda nebol. Keď sme sa konečne pomedzi nich predrali a zaparkovali, prišla na rad ťažšia časť. Vystúpenie z auta.
" Niall. Nemáte tu nejakú ochranku alebo čo. Zavolaj nech prídu na pomoc."
Niall bezslovne zdvihol telefón a vybavil nám SBS-ku. Do 5-minút boli tí chlapi dole. Pomohli mi otvoriť dvere a ešte mi aj tie nákupné tašky zobrali. Csa! Že ťažký luxus! :DD
" Pfúúúú!" vydýchla som si vo výťahu, "To máte takéto ťažké stále?"
" Až by si sa divila..." pobozkal ma na nos.
Dvere sa otvorili a na mňa sa vrhli 4 chalani.
" Dobre dobre! Už-už-už nemôžem dýchať! Nevládzem!" smiala som sa. Evidentne sa Niall na nás, alebo skôr na mne, dobre zabával.
" Ako sa máš? Čo si robila? Ako ti bolo bez nás?" samé otázky tohoto typu na mňa padali z každej strany.
" Mohla by som najprv vystúpiť z výťahu? Potom vám poviem." nahodila som úsmev na 2 prsty a chalani mi urobili cestičku.
" Ďakujem vám. No a teraz vám odpoviem. Tákže od vtedy čo sme sa s Niallom tak pohádali, som si toho prežila veľa... Od rezania, cez zmrzlinu a slzy až cez ďalšieho a ex, ktorého som mimochodom poliala napoli vriacou vodou a Bee ho domlátila baseballovou palicou, čiže také rôznorodé. Posledné dni som si začala podávať prihlášky na školy až kým mi Bee neoznámila že mám rande 'naslepo'. Čiže nejak tak." zakončila som svoj monológ
" Tý jo! Tak ty si toho prežila!" ozval sa Zayn
" My sme sa pred týždňom vrátili z Maldivov do Londýna. Lenže keďže tu v Paríži mal niekto priateľku, museli sme sem doletieť..." pozrel ironicky Louis na Harryho
" No ták za 1. sme tu aj kvôli x-factoru, a za 2. nebol som jediný kto tu mal priateľku." urazil sa Harry
" Áha! Chápem.." zasmiala som sa, " A máte niečo nové, či ani nie?"
" Nie." odpovedal prudko Liam
" Že nie? No ták Liam! Pochváľ sa!" zabŕdal Niall do Liama
" Fajn...." začal
" Joooj bože! Tebe to tak dlho trvá! Dal sa opäť dokopy s Danielle! Ta daaaaa!" predniesol nedočkavo Louis
" Presne to som chcel povedať..." zahanbene sa otočil Liam
" Ale veď to je supéér! Gratulujem chlape!" pobúchala som ho povzbudivo po ramene, aj keď som nemala tušenia, kto Danielle je... Ale to som radšej nehovorila.
" A ty máš niečo nové? Okrem toho že skoro mŕtveho ex..." zasmial sa Harry
" No vlastne hej. Za 1. som zasnúbená, a za 2. Bee má dneska narodky!" Ta daaaa!" smile
" Čooooo?! Ty si zasnúbená?!" ozvalo sa zo všetkých úst, teda okrem tých Harryho. On povedal namiesto toho: 'Bee má dneska narodky?!'
" Čooo?! To faaakt?! A s kým?!" vyzvedali
Ja som pozrela na Nialla typom 'Ty si im to nepovedal?' a keďže jeho krútenie hlavou naznačovalo nie, tak som vyhlásila
" Áno! Áno som zasnúbená s jedným chalanom, ktorý je strašne milý, zlatý, rozumný, vtipný, úžasný kamarát, romantik...atď. Je to Niall. Ale to vám hádam došlo. Snáď si nemyslíte že by som sa zasnúbila s niekym, koho nepoznám..."
" Nie... Pfff.... Nie. Ta čo si! A gratulujem!" ozval sa Zayn. Postupne sa s gratuláciou pridali aj všetci ostatný.
" No! A teraz ja. Odpovedz. To vážne má Bee dneska narodky?" povedal už rozčúlene Harry
" Nié! Vieš Harry. Len tak som si to vymyslela, a prišla som sem k vám na hotel aby sme naplánovali zasadnutie politikov dnes večer.... -_-" nemohla som si odpustiť tú iróniu
" Takže?" Harry stále nechápal
" Preboha! Áno! Áno! Bee má dneska narodky!!!" stratil Niall trpezlivosť
Vládla tam teda divná atmosféra.
" Dobre teda. Nejdeme si teraz sadnúť do izby, aspoň si zložíte veci, a môžne niečo skúsiť naplánovať pre Bee." navrhol plán Liam. Všetci súhlasili, takže sme naleteli do izby a rozložili sa v hlavnej obývačka na všetkých kreslách. (Ja som mala s Niallom jedno :3 :D) Nápady lietali od 10 k 5... No nakoniec sme predsa len niečo vymysleli. Bee mala prísť o 19.30,
A keďže bolo ešte len 15.00 poslali sme Liama, Zayna a Louiho kúpiť výzdobu, tortu, a všetky tieto 'drobnosti'. Ja, Niall a Harry sme ostali doma a doplánovávali sme ešťe detajly na oslavu. Po chvíli Harry tiež odišiel. Asi išiel kúpiť nejaký ten darček... Šak by sa patrilo keď už má 20...
" No? Čo budeme teraz my robiť?" usmiala som sa na Nialla
" Na nič čo myslíš..." brnkol mi po nose
" Ooow..." odula som peru
" Budeme robiť niečo, na čo myslím ja." žmurkol na mňa
" Ahaaa..." zatvorila som oči, našpúlila 2
pery a čakala som na kontakt. No namiesto toho, ako som sa pomaly pohybovala vpred som nejak že spadla ksichtom na vankúš, lebo Niall niekam odišiel. Zrazu som z vedľajšej izby započula krásny zvuk gitari a jeho zamatového hlasu....:
"You'll never love yourself half as much as i love you,
You'll never treat yourself right darlin' but i want you to,
If I let you know, I'm here, for you,
Maybe you'll love yourself like I love you oooh :3" kľačal predo mnou s gitarou v rukách a hneď ako dospieval som sa neovládla a vrhla som sa naňho. Chudera gitara... Bozkávali sme sa tam na zemi, až do chvíle kým neprišli Liam, Zayn a Louis s plnými rukami výzdoby.
" Ups.. Asi sme vošli v nesprávnej chvíli..." zasmial sa Zayn
" Nepodrypuj a ukáž čo ste kúpili. Čím skôr začneme s výzdobou, tým lepšie." drgla som doňho. Začali sme teda vyzdobovať. Skončili sme tak akurát. Bolo 18.45. Posledné prípravy typu nápoje (if you know what i mean :D), pripravit tortu, šampus.... Atď... Keďže už bolo 19.15 išla som si prezliecť šaty na oslavu. Všetko bolo eňo-ňuňo. Keď nastal čas všetci sme sa schovali a čakali sme na Bee......












Babenkyyyyyy :D no pozrite sa aká som ja úžasná! Zme jaká dlhá časť! Pfu to dalo zabrať normálne. Ale, čo by som pre vás neurobila že? Za tých 6 komentov :3 no dúfam že sa vám časť páči, a že viete, čo bude ďalej nasledovať.... Tam ta ta dám.... OŽRANPÁRTY!!!!! Wohou!!!! :D tak 5+ koments... Maybe :3 Love ya!!! *Mrs.Horan*
Ps: tu dole outfit Sun ;)