Kiss The Rain... 8.

Dlhú dobu Lorry mlčala a so slzami v očiach pozerala do prázdna.
Čupla som si pred ňu a snažila sa jej dotknúť... Aspoň pohladiť... Márne. Ruka sa mi prepadla cez jej a ona sa striasla. Nevedela som či má v očiach slzy, alebo dážď. "Ty.. ty si to cítila?" opýtala som sa jej.
Jemne prikývla a pozrela mi do očí...

Od tej doby nebolo dňa, kedy sme neboli spolu. Keď sme boli spolu na verejnosti. musela však dávať pozor, aby ju náhodou neprichytili či už cudzí ľudia alebo rodičia, ako sa so mnou rozpráva... Chuderu by ešte na psychošku poslali...
Každý deň sa stretávame presne o 15.00 v tom opustenom parku blízko najväčšieho londýnskeho cintorínu, keď ma prvýkrát uvidela. Keď BigBen odbije 3-krát musí byť tam. Je to náš záväzok. Pretože raz sa stalo, že som prišla neskôr a skoro som sa vyparila... Nerozumieme tomu prečo a ani ako sa tieto veci dejú... Vidí ma iba ona, keď prídem neskôr ako o 3 tak skoro zmiznem... Kto tomu má rozumieť?
Jedného dňa keď BigBen odbil 15.00 priška Lorry veľmi smutná. Slzy sa jej z očí liali jedna radosť.
" Lorry! Čo sa ti stalo?!" zhrozila som sa a pribehla som k nej
" Ja-ja mám 2 veci...."
" No tak na čo čakáš! Vyklop to! Nech môžem usúdiť, či môžeš plakať..." povzbudivo som sa usmiala
" Prvá je že nám Vaši poslali pozvánku na tvoj pohreb... Ževraj sa našli tvoje pozostatky..." utierala si slzy z líc pričom si sadala na lavičku.
" Awww moja. To bola tá zlá správa? Ale veď pre to nemusíš plakať. Ja som tu stále s tebou.."
" Ale veď to viem! Kvôli tomu neplačem..." mávla rukou, akoby jej to bolo jedno. V tomto momente som nevedela, ako sa mám cítiť, lebo ma to aj urazilo a aj nie...
"A prečo teda plačeš?"
" Wil-William sa so mnou rozišieeeeeel!" plakala ešte viac ako pred tým. Z očí sa jej zase spustili Niagáry a vzlykala jedna báseň...
" Ja som ti hovorila že nestojí za nič..."
" Ja viem. Al-al-ale ja som ho ľúbila!!!"
" Trúba! Prestaň plakať! Ideme do obchodu, vybrať ti niečo na môj pohreb." žmurkla som na ňu a na jej perách opäť pohrával jemný úsmev. Vstala, napriamila sa, akoby išla vyzývať ďalších chalanov a kráčala smerom von z parku. Po pár metroch sa otočila..., "Ty nejdeš?"
Touto otázkou som sa zpamätala, ani neviem z čoho..., "Aha. Jasné. Idem!" bežala som za ňou.
Behali sme z obchodu do obchodu na Oxford Street, ale nenašli sme nič, čo by sa jej páčilo. Čierne.
" Hľadaj hlavne čierne veci! Nemáme moc času!" pošepkala som jej lebo si práve obzerala farebné tielka vo výpredaji.
" Šak dobre. Už idem." pošepkala tak, any nebolo vidno že pohla perami
" Mám to!" skríkla až sa zľakla tá pani čo šla za nami
" Promod! Tam budú mať veci!" vleteli sme teda do promodu a začali sme hľadať. Mňa keby bolo vidno, vyzerala by som ako nejaká lesná víla čo poskakuje pomedzi uličkami s oblečením a nakláňa sa na jednu a potom na druhú stranu.
" Ty čo si to tam pre Krista robila?!" spátala sa ma v kabínke
" Ja vlastne ani neviem..." zasmiali sme sa
" Nooo... Čo povieš?" pootáčala sa mi v krátkych jednoduchých čipkovaných čiernych šatách.
" Mmmmmm... Sánka dolu šéfe..." zasmiala som sa
" Padnú mi? Nemám v nich moc veľkú riť?" snažila sa natočiť v zrkadle tak, aby si videla zadnú časť svojho ... Tela...
Ja som iba pregúľala očami a ona pochopila že sa už nemá vypytovať priblblé otázky... Zaplatili sme a zistili sme že už bolo 18.30!
"To čo sme tam tak dlho robili?!" hovorila som keď sme došli naspäť do parku
" Však nevidíš? Nakupovali sme..." pretočila očami a priložila pery na slamku, ktorá bola ponorená v banánovom frappé...
" Už budem musieť ísť..." rozlúčili sme sa a na mňa zase padla tá otázka, ako každý večer... 'Kam pôjdem?'......






Baby je tu 8. časť! Aj keď ste mi dali iba 2 komenty... :( a dosť o dosť menej zobrazení.... Trošku ma to vzalo... No nič... Vidíte ako vás zbožňujem? :3 ale prosím! prosím si 5+komentov ako predtým.... your ~Domi~