" Lietadlo.." Harry
" V" Liam
" Už to konečne vyklopte!!!" kričal Louis so strachom v očiach
" Nič. Len že jej bude meškať lietadlo..." začal sa smiať Zayn
" Mal si sa vidieť..." chichúňal sa Liam
" Awww aľe nooo... Snáď sa nám náš BooBear nehnevá..." našpúlil Harry pery
" Hnevá..." zdvihol obočie Louis
" Tak prepáč..." začal s ospravedlňovaním Liam
" Neprepáčim.." otočil sa chrbtom k ostatným so založenými rukami a bradou hore.
"*cmuk!" zaznelo na Louiho líčku
" Takto si ma Harry nezískaš naspäť..." stál tam stále rovnako
" Aha. Takže ty si myslíš že som Harry..." ozvala sa tá osoba
" Wait...?" otočil sa, "Eeeeellllll!!!!" skočil jej do náručia. Chúďa El. Divím sa jej že ho udržala na tých jej špáratkách. Keby len týždeň u mňa bývala, hneď by pribrala takých 5 kg.
" Ale ako to? Že si tu tak skoro? Veď volali že ti bude meškať lietadlo..." zliezol z nej Louis
" Čo? Mne žiadne lietadlo ne..." otočila sa na opätku so zdvihnutým obočím na Harryho, Liama a Zayna. Tí sa len zahanbene otočili a v rade odkráčali do kuchyne, z kade sa po chvíli ozval obrovský výbuch smiechu. El iba pokrútila hlavou a hodila sa Louisovi okolo krku.
" Ale si snáď rád že som naspäť pri tebe? Či?" odula dolnú peru
" Samozrejme že som!" pobozkal ju na čelo
" Dokáž to!" ďalej podrypovala El
Louis ju zdvihol na ruky a odišiel do jeho izby, kde sa samozrejme zamkli... V tej chvíli mi prišlo ľúto že sa ja nemôžem nikomu takto zdôveriť... Vyšiel som opäť na terasu a zapozeral sa do hviezd. Zrazu som zbadal ako padá hviezda. " Rýchlo, želaj si niečo!" hovoril som si
'Želám si....'
Pohľad Beth:
" Pre pána kráľa! Ako dlho ti môže trvať kým sa osprchuješ?!" kričala som na Lorry. Sprchovala sa už 7 minút. Ja som sedela na záchode.
" Šak si hlavu umývam!" kričala na mňa ona
" Noa?! Aj mne by to trvalo o 5 minút kratšie!"
" Vieš čo?! Vieš čo?! Ty na mňa láskavo nekrič!" smiala sa a s turbanom na hlave vychádzala zo sprchy obtočená uterákom.
" Ja na teba kričím?!" smiala som sa aj ja, "Ja len nechcem aby si zmeškala môj pohreb!" smiala som sa ešte viac
Ona sa zo mňa takisto strašne smiala až sa pošmykla na mokrej kachličke a hneď na to zaútočila na podlahu. To ma rozosmialo ešte viac.
" Aaaaau..." Lorry sa tvárila urazene, "Aspoň že sa na mne skvele zabávaš..." šúchala si zadok
" A ani nevieš ako..." smiala som sa ďalej. Do kúpelky vošla zrazu jej mama.
" Lorry? Si v pohode?! Počula som hluk!"
" Hej hej mami... Len som spadla..."
Ja som sa neudržala a zase som si v hlave premietla jej pohyby pri tom páde a rozosmiala som sa ešte viac ako predtým...
" Bethany! Prestaň sa smiať!" otočila sa na mňa a ohriakla ma zo smiechom Lorry
" Bethany? Lorry? Určite si v poriadku?" čudovala sa jej mama. Teda vyzerala dosť vystrašene
" Áno mami. Spadla som na zadok nie na hlavu..." prevrátila očami a začala sa stavať z podlahy.
" Ale... Práve si vyslovila meno..."
" Áno áno ja viem." vytláčala ju z kúpelky Lorry. Zavrela dvere a zamkla ich.
" To bolo o chlp..." ozvala som sa prvá
" Ti poviem..." zasmiala sa, "No, si ochotná natočiť mi vlasy?"
" Samozrejme!" žmurkla som na ňu. Ona sa posadila na záchod a ja som vzala kulmu, zapla ju do zástrčky a začala jej natáčať vlasy. Počas tejto úpravy som sa dozvedela, že na pohreb príde aj moja sesternička El aj s priateľom... Počkať. Jak sa to volal? To vtedy bola divoká noc. Spila som sa na mol a nič si nepamätám...
" Halo Beth! Veď mi spáliš vlasy!!!" kričala po mne Lorry
" Ah. Prepáč..." odložila som kulmu
....
*na pohrebe
(Neviem ako prebieha pohreb... Prepáčte :D)
Len tak som sa prechádzala pomedzi ničnetušiacich hostí v čiernom. Dokonca som zbadala aj nejaké tie slzičky v Lorriiných očiach. A keď som zbadala mamu s otcom... Na jednej strane som sa potešila že sú v poriadku, ale na druhej strane, som si dala záväzok že už ich nechcem vidieť trápiť sa. A tak som nemala na to všetko nervy a vyrazila som k tej 'našej' lavičke. Pokúsila som sa sadnúť si, ale zase nič... Čím to bude? Veď na záchode som sedela normálne... No nič... Sadla som si na zem. Keď tu zrazu, ZASE začalo pršať.
" Ten dážď ma musí milovať..." pomyslela som si s duckface-om na tvári. Len tak som si tam sedela a pozerala do neba, keď som zacítila niečiu spoločnosť... Niekto si sadol na 'našu' lavičku!
Joj babenky moje :/ videla som mierna ale že fakt mierne zlepšenie pozeranosti blogu.... Snáď sa vám časť páči.... :/ prosím si aspoň 2-3 komentáre na ďalšiu časť... ~Domi~
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára