True love 9

Ráno som sa zobudila úplne dolámaná. Pomaly som odcupitala do kúpelne a umyla sa. Neskôr som zišla dole pre raňajky a potom naspäť do izby baliť sa kedže poobede ideme. Celý deň som sa len naháňala, utekala z izby do šatníka a naspäť. Našťastie aj vďaka tomu som zabudla na všetky okolnosti zo včerajšieho večera. Pobalená som bola okolo pól druhej, tak som sa rozhodla ževskúsim zavolať Amy. V momente keď som na túto myšlienku prišla začal mi zvoniť mobil. A samozrejme volala práve Amy.
"Ajoj pusa!" skríkla Amy hneď keď som zodvihla.
"Ahoj, ako sa máš?" opýtala som sa.
"Ale fájn, ale pochváľ sa ty. Ako bolo na plese?" v tom momente mi došlo že Amy ani len netuší koho som stretla, a čo sa za tie dni udialo. Nechcela som jej nič hovoriť, napriek tomu že si hovoríme všetko. Viem že One Direction sú jej idoly a ešte by si to nejako zle vysvetlila.
"Vlastne nič. Ďalší nudný ples ako obvikle." povedala som po dlhšom váhaní. Kedže viem dobre klamať, na nič neprišla. S Amy sme kecali ešte celkom dlho, ale keď všimla som si koľko je hodín skoro ma porazilo. Bolo pol štvrtej, a o štvrtej mám byť na letisku. Otca som nečakala, pretože s ním sa stretnem až v New Yorku. Rýchlo som utekala pre kufor a trielila do auta. Na ceste našťastie neboli zápchy a na letisku som bola presne o štvrtej. Nestihla som ešte ani kufor položiť na zem a už volali môj let. Prešla som všetkými kontrolami a teraz už len čakať na lietadlo. Trocha meškalo, ale tak to býva vždy. O pár minút som už sedela vo svojom sedadle a čakala kým sa lietadlo rozbehne. Celý let. Som prespala a ani neviem ako sme leteli ponad sochu slobody a pomaly sa blížili k zemi. Vystúpila som z lietadla, v hale som si zobrala kufor a hľadala som auto ktoré po mňa agentúra mala poslať. Auto ma odviezlo pred budovu v ktorej sa má konať prehliadka. Najpr som musela ísť na skúšku, až potom do hotela vybaliť sa. Keď som prišla skúška sa práve začala. Obliekla som si oblečenie ktoré mi pridelili a prešla pár krokov, ktoré sprevádzal umelý úsmev a pár póz. Na konci skúšky si ma Emma, moja šéfka, zavolala do kancelárie. Dosť som sa zľakla, netušila som čo ma čaká.
"Ehm, volali ste ma?" opýtala som sa nesmelo keď som vošla do miestnosti.
"Samozrejme Sally, poď ďalej" povedala celkom milo a vtedy zo mňa strach celkom opadol. Posadila som sa na stoličku a čakala kým začne...
"Mám pre teba ponuku, je to veľmi dobrá a známa značka a bola by si veľmi dobre platená. Hľadajú mladé, pekné a šikovné doevčatá a ja ako šéfka agentúry som im odporučila teba, no a keď videli tvoje fotky boli nadšený."
"Nevidím dôvod prečo nie" povedala som
"Nechaj ma dohovoriť. Ide o to že je tam určitá zmluva a tá zmluva je na dva roky. No a ešte je tu tá drobnosť že je to v Londýne..." to posledné Emma už len zašepkala.
"Musím sa rozhodnúť" bolo to jediné načo som sa zmohla. Ostala som v miernom šoku, ale zase na druhej strane je to skvelá príležitosť, robiť niečo nové, spoznať nových ľudí atď. Určite o tom budem uvažovať. Rozlúčila som sa so všetkými a šla som rovno do hotela ktorý bol hneď oproti.

Ja viem, zatiaľ je to ešte také nijaké, ale už zachvíľu sa to obráti. Aj napriek tomu dúfam že sa páči.
With love your Mrs. Styles ❤