True love 7

Kým sme čakali na čašníka Zayn sa pokúšal nadviazať konverzáciu, ale nejak ro nešlo. Nebolo to ale obviklé trápne ticho, každý sme boli zaborený do svojich myšlienok a nikto ich nechcel prerušiť, tak sme sa len pozerali jeden druhému do očí.
"Ehm, ehm chcete si objednať?" prerušil nás čašník.
"Samozrejme" povedal Zayn zmätene,
"Ja si dám tieto cestoviny." povedala som pričom som čašníkovy ukazovala jedálny lístok.
"A vy pane?" opýtal sa čašník Zayna.
"Dám si to isté" povedal Zayn a čašník sa presunul k ďalšiemu stolu.
Kým nám doniesli jedlo rozprávali sme sa už normálne, pokým nedošlo na tému ON. Začalo to vpohode, opisoval mi ako začal spievať, ako sa spoznal s chlapcami atď. Keď skončil opýtala som sa len tek uo srandy či má priateľku a dúfala som že povie nie.
"No ehm, ako to povedať..." začal Zayn, ale už z tónu jeho hlasu som vycítila že na túto tému sa nechce vyjadrovať tak som mu skočila do rečí:
"Zayn, ak nechceš nemusíš mi to hovoriť..."
"Nie, poviem ti, ja len je to trocha divné. Sám neviem či mám a či nie. Volá sa Perrie a tiež má skupinu. Zo začiatku som bol zaľúbený, ale teraz sa stále hádame a nevieme spolu vydržať v jednej miestnosti ani 5 minút. No a pred tým ako sme prišli do Ameriky sme sa pohádali a už dva týždne o sebe nevieme..."
"Aha, tak to mi je ľúto." ľútostivo som sa pozrela na Zayna. Radšej som zmenila tému a nechali sme to tak. Zvyšok večera sme sa bavili, zistila som žebs ním je fakt sranda. Keď som zrazu zívla a usúdili sme že je na čase ísť. Zayn ma chcel odviesť a ja som nenamietala. Zastal pred bránou a ako správny gentelman mi otvoril dvere od auta. Odprevadil ma až ku dverám a nadišiel čas na lúčenie.
"Uhmm takžeeeee" chcela som začať, len som nejako nevedela čo povedať a nechcela som to ukončiť nejakým suchým čau.
"Taaák, hmmmm... Bolo mi s tebou fajn a bol by som rád keby sme si to zopakovali."
"Zayn, odyšiel ti malý detail a to že za pár dní odchádzate."
"No veď ešte máme pár dní..."
"Ale ja zajtra odlietam do New Yorku. Mám tam prehliadku a navyše otec tam má prácu tak ideme spolu"
"Aha, ale to znamená že sa už neuvidíme?"
"Veď telefóny existujú, nie?" snažila som sa odľahčiť situáciu. Z jeho strany som cítila smútok, ale aj niečo viac... Možno si to len namýšľam...
"Tak ja idem, zavoláme si" chystala som sa odýsť ale zrazu...