Kiss The Rain... 4.

Už hodinu som sedela pri mojich rodičoch a pozerala sa, ako mamina hysterčila a ocino ju upokojoval. Zrazu sa z telky ozvala úvodná zvučka televíznych novín. Naši okamžite zbystrili pozornosť.
" Milí diváci. Sme tu späť s ďalšími informáciami o havárii lietadla so spoločnosti BritishAirWays. Ako sme už minule spomenuli, bohužiaľ, nikto zo 150-tich pasažierov neprežil. A tak, vám teraz prinášame reportáž Lilly Hawks, ktorá vám o tom povie oveľa viac.
Dobrý večer. Hlásim sa tu živo z miesta, kde lietadlo havarovalo." reportérka priam kričala, kvôli silnému vetru a dažďu
" Trosky sa konečne našli, spolu z pár cestujúcimi. Ostatní boli neidentifikovateľný. Veľká väčšina z nich má príliž polámané kosti a pri náraze lietadla nastal menší výbuch, čo ich ešte viac poškodilo." videla som mamu ako zhrozene pozerá na zábery z miesta kde lietadlo havarovalo. Malý pohyb jej pier mi naznačil, že sa modlila.
" A teraz vám ukážeme osoby, ktoré sme dokázali identifikovať." a na obrazovke sa začali premietať portréty aj s menami osôb, ktoré identifikovali. Pravdu povediac, bola by som radšej, keby mňa nevedeli určiť. Ale keď prišiel na rad môj portrét, pod ktorým bolo moje meno - Bethany Raiwands, mama skolabovala. Nezvládla to. Odpadla rovno na stoličke, zatiaľčo ju ocko hneď začal kriesiť. Ešte že je lekár.
Pribehla som ku nej aj ja, chytila som ju za ruku a vysielala som zo seba tie najkrajšie spomienky a myšlienky s ňou. Dúfala som že jej to aspoň trochu pomôže. Hádam, stačí keď som umrela ja. Nemusí aj ona. To by ocko nezvládol.
O pár minút sa to ocinovi podarilo a prebral ju. Mama sedela na stoličke s hlavou v dlaniach. Otec ju objal a spoločne plakali. Mama ešte popri tom vydávala vzlyky v duchu - 'Ja tomu neverím! Ona nemôže byť....'
Mala som takú túžbu dať im nejak najavo že som tu s nimi. Že som ich neopustila. Chcela som ich poľutovať. Povedať im aby už neplakali a aby žili naďalej, aj keď bezo mňa. Ale toto všetko boli len moje túžby. Nemohla som to urobiť. Proste to nešlo. Ja som mŕtva medzi živími. A takto tu zostanem už asi naveky...
Toto mi nedalo a rozplakala som sa aj ja. Nemohla som sa pozerať na ich strápené a uslzené tváre. A tak som odišla do svojej izby. Zvalila som sa na posteľ a plakala do vankúša ako kedysi, keď som bola živá... Po chvíli som začula, ako sa otvorili dvere a dnu vošla uplakaná mama. Sadla si na moju posteľ rovno na miesto, kde som bola ja. Necítila som však nič a to mi chýbalo a dobre som si uvedomovala, že mi to bude už navždy chýbať......








Mačky moje. Veľmi sa ospravedlňujem že som nepridala časť v piatok (dôvod-príliž dobrá nálada), v sobotu (dôvod-neviem) a ani v nedeľu (dôvod-učila som sa). Dúfam že sa časť páči a prosím si také.... No minule ste dali 7 ale aby som hnusná nebola, prosím si takých 5+komentov :3
Novinku mám.... :3 viete čo sa mi stalo? :) jedna baba, čo je mojim akože vzorom (či už v spisovateľskom smere, alebo štýl a proste všetko) mi prijala žiadosť na fb a normálne si so mnou píše... :333 nemôžem tomu uveriť... :) som happy :DDDD isto si o mne myslí že nesom kompletná (ak nie niečo iné) :DD
With <3 your ~Domi~