Summer Love- 44. časť

Pohľad Sun:
" Nikdy nehovor nikdy!" počula som spoza dverí na kabínke. Zdalo sa mi až príliž divné, že to nejaký mužský hlas povedal. A tak som otvorila dvierka a od šoku by som skolabovala ale nejaká záhadná vesmírna sila ma zachránila a ešte záhadnejším spôsobom mi TÁ OSOBA až tak veľmi neprekážala.
" Čo tu robíš Sun?" ozval sa
" Lucas, j-ja ja naozaj neviem. Proste mi sme včera prišli z dovolenky a medzi mnou a Niallom... Jaa..." prerušil ma
" Nie Sun. Ja som myslel, čo robíš TU, na mužských záchodoch." zdvihol obočie a jemne sa zasmial
Rozhliadla som sa a uvedomila som si, že pri tej rýchlosti a slzami v očiach som si asi nevšimla, že som vletela na mužské hajzle.
" Sun," chytil ma za rameno, "povedz mi pravdu, čo sa stalo." zdvihol mi za bradu sklonenú hlavu
" Lucas, ja fakt neviem, či ti to môžem povedať tu. Na mužských záchodoch, v jednej z kabínok." nahodila som tzv. 'Fake Smile'.
" Aha! Tiež pravda." pošúchal si bradu, " Mám nápad. Čo keby som ťa odviezol domov, u vás doma si dáme čaj a povieš mi všetko, čo ťa trápi. Čo povieš?" úprimne, áno. Úprimne sa usmial
" Ja neviem. Je tu so mnou ešte Bee, Fredie a Tom..."
" To nevadí. Poď." chytil ma za ruku a dovliekol ma k ich, teda k nášmu stolu.
" Bee, odveziem Sun domov. Prišlo jej zle." povedal Lucas. Ja som si všimla všetky tie pohľady na naše spojené ruky. Neviem čo to so mnou je. Bola som ako omámená alebo zhypnotizovaná. Nevedela som čo robím.
" Ty! Sa k nej už ani nepribližuj!" vstala Bee od stolu a už mu išla streliť facku ale ja som ju zastavila
" Bee! Prosím ťa. Nechaj to tak. Ide ma len odviezť domov. To je všetko. Prosím neriešte to..." pozrela som na nich všetkých mojimi 'krásnymi' zaslzenými červenými očami, s rozospato nešťastným hlasom. Fredie, Char a Tom tam iba bezslovne sedeli. Jediná Bee mala 100 chutí nakričať na mňa aj Lucasa. No namiesto toho si sadla a perami naznačila: "Sun, čo sa ti stalo?"
Otočila som sa na päte a odtiahla som Lucasa za ruku k jeho autu. Celú cestu domov sme boli ticho. Prišli sme k nám do bytu. Lucas sa hneď hodil na sedačku a zapol si telku. Ja som šla dať variť vodu na čaj.
" Aký chceš čaj?" spýtala som sa ho s nezáujmom
" Plný lásky, a teba." žmorkol na mňa
" Haha! Dobrý pokus." ironicky som sa zasmiala, "Naozaj. Aký chceš čaj?!" spýtala som sa, tentokrát už znechutene. On sa postavil, pribehol ku mne a zozadu ma objal. Dobre vedel, že to milujem...
" Ale zlatkoo... Čo ten prístup?" začal sa ku mne túliť
" Lucas! Lucas prestaň!! Myslím to vážne!" nechcel ma ani za svet pustiť
" Tak veľmi si mi chýbala..." usmial sa na mňa a začal ma tam bozkávať. Nemohla som sa od neho odlepiť. Mal také silné zovretie a navyše ma držal tak, že som ani ruky nemala voľné. Keď tu ma zrazu niečo napadlo. 'Viem ako si vyslobodím ruky!'. A tak som začala s ním spolupracovať. Bolo to nanajvýš nechutné! Ale chcela som sa zachrániť. Pomaly povolil zovretie a ja som si vytiahla ruky. Obmotala som mu ich okolo krku a po krátkej chvíľke som sa načiahla po kanvicu už s uvarenou vodou a vyliala som mu časť na chrbát. V bolestiach sa tam zložil na zem. Utekala som k telefónu a zavolala som Bee aby čo najrýchlejšie došla a že potrebujem aj Toma. Do 3 minút tu už boli....









Miláčikovia moji :3 mám tu pre vás new časť. Bude ako náhrada namiesto sobotky. Lebo v sobotu vám pravdepodobne nepridám kvôli majstrákom. A to je aj dôvod že vám ju tu dávam keď tu nie sú 4 komenty... :/ toto je posledný krát čo vám to odpustím... Vidíte aká som dobrá?! (Takze ked tu nebudu teraz 4 komenty, tak new časť NEBUDE!) :DD no nič. V Sobotu mi prosím prosím držte palčeky na tých Majstrovstvách. Všetkých vás ľubkam :* with love your *Dí*
Lucas: (PS: ja viem že je fajny! :3)